22.09.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: pexels.com/Engin Akyurt Pexels/AnnaShvets).
Nezdravá strava a nehygienický životný štýl dokážu náš mozog doslova zničiť. Najviac jej škodia niektoré naše zvyky.
Veľa sa hovorí o prevencii civilizačných chorôb, akými sú cukrovka a ischemická choroba srdca. Málokto si však všíma, že nezdravé návyky majú katastrofálny dopad aj na náš mozog a následne aj na našu schopnosť duševne pracovať či myslieť celkovo. Čoho by sme sa teda mali vzdať, aby nám náš najdôležitejší orgán dobre slúžil do vysokého veku? Tu je niekoľko tipov.
Bláznivý mozog
Nezdravá strava môže mať výrazný vplyv na funkcie a stav nášho mozgu. Konzumácia potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, cukru a soli môže viesť k zápalu v tele, ktorý následne negatívne ovplyvňuje mozog. Nezdravé stravovanie môže tiež znížiť schopnosť mozgu efektívne sa vysporiadať so stresom a zvýšiť riziko depresie.
Okrem toho strava s nízkym obsahom základných živín, ako sú omega-3 mastné kyseliny, vitamíny a minerály, ktoré sú kľúčové pre zdravie mozgu, môže viesť k zhoršeniu kognitívnych funkcií. Ľudia, ktorí konzumujú veľa spracovaných potravín a nápojov sladených cukrom, môžu mať tiež vyššie riziko vzniku chorôb, ako je Alzheimerova choroba a iné formy demencie.
Mnohé štúdie potvrdzujú škodlivé účinky vysokosacharidovej stravy na zdravie mozgu, a to z psychologického aj fyzického hľadiska. Niektorí vedci naznačujú, že konzumácia veľkého množstva fruktózy môže urýchliť starnutie buniek vrátane neurónov. Vedci tiež dospeli k záveru, že príliš vysoká hladina glukózy v strave môže zhoršiť pamäť a kognitívne funkcie. Nedávno sa zistilo, že strava s vysokým obsahom cukru môže u postihnutých pacientov zhoršiť príznaky schizofrénie.
Informatívne rýchle občerstvenie
Používanie smartfónov a sociálnych médií sa stalo neoddeliteľnou súčasťou života, no tieto návyky môžu mať nepriaznivé účinky na zdravie mozgu. Príliš veľa informácií, ku ktorým máme neustále prístup, znamená, že náš mozog nedokáže držať krok s ich správnym spracovaním, čo možno prirovnať k tráviacim ťažkostiam, ktoré zažívame po zjedení veľkého jedla pozostávajúceho z ťažko stráviteľných jedál.
Taktiež neustále prerušovanie pozornosti telefónnymi notifikáciami môže negatívne ovplyvniť koncentráciu a schopnosť udržať pozornosť. V dôsledku toho sa naše mozgy stávajú viac neprítomnými a my sa stávame menej produktívnymi. Nadmerné používanie sociálnych médií navyše zahŕňa neustále porovnávanie sa s ostatnými, čo môže viesť k nízkej sebaúcte alebo dokonca k depresii. Trávenie času pred obrazovkou smartfónu, najmä večer, môže tiež narušiť váš cirkadiánny rytmus, čo vedie k problémom so spánkom.
Niektorí vedci dokonca hovoria o existencii takzvanej digitálnej demencie – súboru neurologických a kognitívnych symptómov, ktoré sa môžu objaviť u ľudí zneužívajúcich digitálne technológie. Koncept sa spopularizoval najmä v Južnej Kórei, kde sa zvýšil počet mladých ľudí, ktorí majú problémy s krátkodobou pamäťou a iné kognitívne problémy. Nadmerné používanie technologických vychytávok spôsobuje ťažkosti v samostatnom myslení, ochudobnenie komunikačných schopností a abstraktného myslenia, poruchy pamäti, pozornosti a priestorovej orientácie a problémy s učením.
Katastrofálne následky nedostatku spánku
Spánková deprivácia má široké spektrum negatívnych účinkov na mozog a celkové fungovanie človeka. Spánok je kľúčovým obdobím, kedy mozog spracováva informácie z dňa, čistí sa od splodín metabolizmu a regeneruje. Keď svojmu telu nezabezpečíme primeranú dávku spánku, tieto procesy sú narušené.
Nedostatočný spánok môže viesť k kognitívnym poruchám, ako sú problémy so sústredením, ťažkosti so zapamätaním si nových informácií alebo znížená schopnosť riešiť problémy. Môže tiež ovplyvniť našu náladu, čo vedie k zvýšeniu úrovne úzkosti, podráždenosti alebo dokonca depresie.
Chronický nedostatok spánku môže narušiť chemické látky v mozgu a ovplyvniť funkciu neurotransmiterov, čo môže viesť k dlhodobým problémom duševného zdravia. Okrem toho dlhodobý nedostatok spánku zvyšuje riziko mnohých chorôb vrátane kardiovaskulárnych chorôb, obezity a cukrovky.
Nedostatok spánku ovplyvňuje aj schopnosť sebaregulácie mozgu, čo môže viesť k problémom s impulzivitou a rozhodovaním. Bez dostatočného spánku je schopnosť mozgu zvládať stres obmedzená, čo môže viesť k zvýšeným pocitom preťaženia a vyhorenia.
Mozog si neoddýchne pred televízorom
Unavení po práci a domácich prácach radi relaxujeme na pohovke pred televízorom. Náš mozog však nemôže takto odpočívať s nami. Najradšej by mal prechádzku do lesa alebo tenis, pretože takéto aktivity priaznivo vplývajú na jeho regeneráciu.
Fyzická nečinnosť je často spojená s negatívnymi účinkami na fyzické zdravie, ako je riziko kardiovaskulárnych ochorení, obezity a cukrovky. Napriek tomu sú jeho účinky na zdravie mozgu rovnako významné. Fyzická aktivita zohráva kľúčovú úlohu pri stimulácii mozgu a podpore jeho zdravia a regenerácie.
Fyzická aktivita zvyšuje prietok krvi do mozgu, dodáva mu základné živiny a kyslík. V dôsledku toho to pomáha produkovať neurotrofíny, ktoré podporujú funkciu a rast neurónov. Keď je úroveň fyzickej aktivity nízka, mozog môže zažiť menšiu stimuláciu, čo môže viesť k zníženiu kognitívnych funkcií.
Dlhodobá fyzická nečinnosť môže preto zvýšiť riziko depresie a úzkosti. Cvičenie, najmä mierna intenzita, stimuluje uvoľňovanie endorfínov – prirodzených hormónov tlmiacich bolesť produkovaných mozgom, ktoré zlepšujú náladu a pocity pohody. Nedostatok pravidelnej fyzickej aktivity môže navyše viesť k zníženiu objemu určitých oblastí mozgu, najmä hipokampu, ktorý je kľúčový pre pamäť a učenie. Z dlhodobého hľadiska to môže zvýšiť riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Dobrého človeka spoznáte v sekunde. Všimnite si jednu časť tváre
5 znakov, že sa mužovi páčite. Je to viditeľné voľným okom!
