Často sa samej seba pýtate, ako prestať kričať na deti, keď ignorujú vaše prosby a nariadenia?
„Často zvyšujem hlas alebo kričím a nenávidím sa za to, ale nedokážem to zmeniť,“ napísala do redakcie portálu Psychologie čitateľka Mia, mama dvoch školákov a malého dievčatka.
Vo svojom liste tiež uviedla: „Vždy som bola nekonfliktný typ. Radšej som sa prispôsobila, než aby niekde bola nepríjemná atmosféra, a teraz žijem v nepríjemnej atmosfére (hoci len na chvíľu) každý deň. Niekedy by som najradšej utiekla ďaleko od toho všetkého, len aby som si už nepripadala ako monštrum.“ Aj toto prežívajú mnohé mamy.
V súvislosti s rodičovstvom totiž existuje jedna univerzálna pravda, že rodičia sa snažia krikom dosiahnuť disciplínu. Aj ten najtrpezlivejší rodič občas v dôsledku rôznych okolností „vybuchne“ a kričí na svoje deti.
Odborníci však upozorňujú, a myslím, že to vedia podvedome aj rodičia, že krik nie je veľmi efektívny. Nielenže modeluje kričanie ako stratégiu riešenia konfliktov, ale môže celú situáciu ešte zhoršiť, upozorňuje portál TodaysParent.
Štúdia z roku 2013 totiž zistila, že krik neobmedzí problémové správanie mládeže. V skutočnosti ešte viac môže zvýšiť pravdepodobnosť, že mladí ľudia budú pokračovať v tom, čo chcete eliminovať.
Kričanie je totiž veľmi zákerné. Môže sa zdať, že krátkodobo funguje, ale časom ho deti prestanú vnímať.
Čo teda môžu rodičia robiť namiesto kričania? Mnoho. Prinášame vám 5 odporúčaní, ako prestať kričať na svoje deti.
1. Spoznajte svoje spúšťače
Kričanie sa nedeje z ničoho nič – zvyčajne je to reakcia na konkrétne správanie. Inými slovami, niečo to spúšťa. Ak zistíte, čo spôsobuje váš „výbuch“, budete mať väčšiu šancu sa tomu vyhnúť.
Zistite, aké sú vaše spúšťače, pretože medzi rodičmi sa odlišujú. Ste unavená? Mali ste stresujúci deň v práci? Po návrate domov ešte musíte pripraviť večeru? Všetko sa na seba nabaľuje a pravdepodobne následne pri určitom impulze stratíte nervy.
Ak si uvedomíte, čo spúšťa váš hnev, môžete sa rozhodnúť pre lepšiu stratégiu. Príkladom je príprava jednoduchej rýchlej večere, či aktivita na rozptýlenie detí pri varení.
Zdroj: Pexels/andreapiacquadio
2. Upozornite deti
Ak vaše deti ešte nie sú v posteli alebo sa bijú v aute, najprv ich varujte, že budete kričať.
Môžete použiť napríklad formulku: Tlačíš na mňa, ale ja nechcem kričať, aby som upútala tvoju pozornosť. Ak nebudeš počúvať, môže sa stať, že začnem kričať.
Odborník vysvetľuje, že práve takéto varovanie môže niekedy stačiť, aby deti zmiernili svoje správanie.
Ak deti zaujala kniha alebo lego a nechcú sa ísť prezliecť do pyžama, skúste im určiť časový interval. Napríklad: „ešte 5 minúť a potom váš čas vypršal,“ odporúča profesorka pre vzdelávanie v ranom detstve Nina Howeová.
3. Dajte si aj vy „oddychový čas“
Obľúbenou upokojujúcou stratégiou špecialistky na vývoj detí Judy Arnallovej je ísť do kúpeľne, vykričať sa do záchoda (namiesto na svoje deti) a potom ho spláchnuť.
Fyzický odchod z miestnosti a následné odbúranie stresu alebo vyslanie manžela, aby to riešil, skutočne pomôže k lepšej sebakontrole.
Vziať si tzv. oddychový čas sa však ľahšie povie ako v reálnej situácii uskutoční.
Preto Arnallová odporúča rodinám, aby si spolu sadli a vytvorili si zoznam „Áno“. Na tomto zozname, ktorý si prilepíte na chladničku, budú prípustné veci, ktoré urobíte, kým zakričíte alebo poviete niečo, čo budete ľutovať.
Zdroj: Pixabay/Turmisu
4. Poznať, čo sa považuje za normálne správanie
Ďalším odporúčaním, ako prestať kričať je uvedomiť si konanie detí vzhľadom k ich veku.
Niekedy, keď si uvedomíte, že súrodenecká rivalita vašich detí, kňučanie či odpor pred spaním sú normálne vzhľadom na vek, bude vaša reakcia menej osobná. S určitým správaním sa jednoducho musíte vyrovnať pretože patrí k veku. Jeho cieľom nie je priviesť vás k šialenstvu, aj keď niekedy môžete mať takýto pocit zo správania dieťaťa.
Klinická poradkyňa Elena Surasová uviedla, že jej veľmi pomohlo, keď sa od kolegu psychológa dozvedela, že gúľanie očí u jej 9-ročnej dcéry je normálne správanie. Deti v jej veku vzdychajú a vysmievajú sa, pretože majú pocit, že nemajú situáciu pod kontrolou.
Ak pri tejto a podobných situáciách pochopíte príčinu, ľahšie zareagujete bez kričania.
5. Rozpoznajte či kričíte kvôli správaniu detí, ale ste dôvodom vy sama
Surasová upozornila, že dôvodom kriku dospelých nie je len samotné správanie detí. Môže to byť vonkajší prejav vašich nenaplnených potrieb.
Odborníčka radí, aby ste sa samej seba opýtali niekoľko otázok. Čo so mnou deje, že posledné tri dni po sebe kričím na svoje deti? Mala som dostatok spánku? Cítim sa nedocenená? Čo sa so mnou okrem správania mojich detí ešte deje?
Je prirodzené, ak na niektoré situácie reagujeme krikom, pretože sme ľudské bytosti plné rôznych emócii. Zvýšenie hlasu niekedy funguje, ale nefunguje, ak ho používate stále. Skúste to zmeniť.
Zdroj úvodnej foto: Zdroj: Pexels/andreapiacquadio
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.
