03.04.2024 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: Pexels/AnnaShvets).
Vedci našli súvislosť medzi nízkym príjmom a rýchlejším rozkladom bielej hmoty v našom mozgu. A hoci jeho úroveň s vekom klesá, zdá sa, že život v chudobe tento proces urýchľuje.
Foto: pexels.com/Andrea Piacquadio
Ako sa môžeme dočítať v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise JNeurosci, vedci našli súvislosť medzi rýchlejším odbúravaním bielej hmoty, a teda starnutím mozgu, a nízkym príjmom domácnosti. Zistenia sú založené na analýze 751 ľudí vo veku 50 až 91 rokov, ktorú vykonal tím vedcov z Univerzity v Lausanne a Ženevskej univerzity vo Švajčiarsku.
Po kontrole faktorov, ako je vek, pohlavie a niektoré kľúčové zdravotné problémy, štúdia zistila, že ľudia z chudobnejších domácností vykazovali viac známok starnutia bielej hmoty v mozgu pri skenovaní magnetickou rezonanciou a mali horšie výsledky v kognitívnych testoch ako ľudia z bohatších domácností.
„Cieľom tejto štúdie bolo poskytnúť pohľad na cesty spájajúce sociálno-ekonomické expozície – príjem domácnosti, posledná známa pracovná pozícia a socioekonomické trajektórie životného cyklu – s mikroštruktúrou mozgu a kognitívnymi schopnosťami v strednej a neskorej dospelosti.“
– vysvetľujú výskumníci.
Menej peňazí, menej bielej hmoty
Biela hmota je veľmi dôležitá, pokiaľ ide o prenos správ a signálov v mozgu, a jej množstvo ovplyvňuje kognitívne schopnosti. Život v chudobe, alebo ako sa vyjadrili výskumníci, vystavenie „chronickému socioekonomickému znevýhodneniu“ sa dlho spájalo so zlým zdravím a rýchlejším úpadkom kognitívnych funkcií.
Predchádzajúce štúdie skúmajúce mozog a socioekonomické úrovne však zohľadňovali najmä celkový objem mozgu. V tomto prípade sa tím chcel bližšie pozrieť na to, prečo sa to deje, čo viedlo k objavu, že počet vlákien odbočujúcich z každého neurónu (hustota neuritov) a stupeň ochranného povlaku na týchto vláknach (myelinizácia) sa zdajú byť prispievajú k rýchlejšiemu rozkladu bielej hmoty.
Foto: Pexels/AnnaShvets
Peniaze sú ochranným nárazníkom mozgu
Akonáhle boli tieto jemnejšie štrukturálne spojenia identifikované, vedci mohli ďalej skúmať možné mechanizmy, ktoré za nimi stoja. A zistili, že mať viac peňazí pôsobilo ako akýsi nárazník proti kognitívnemu poklesu, napriek viditeľným fyzickým zmenám v mozgu.
V tomto prípade tím neskúmal všetky rôzne sociálne a environmentálne faktory, ktoré môžu ovplyvniť bielu hmotu, ako je napríklad depresia. Celkovo však štúdia poskytuje ďalší dôkaz, že lepšia finančná situácia znamená aj zdravší život.
„Tieto zistenia poskytujú podrobné neurobiologické pochopenie socioekonomických rozdielov v anatómii mozgu a súvisiacej kognitívnej výkonnosti“
– píšu vedci.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Nebojte sa bacilov svojho psa, mal by sa on báť Vás
Neuveriteľné! Dva dni stačia na to, aby ste sa cítili oveľa staršie
