11.7.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto:Instagram/bichon__frise_love).
Svet psov a ich správanie sú vedecky čoraz lepšie pochopené, a preto sa majitelia pri interakcii so svojimi miláčikmi môžu dopúšťať menej chýb ako kedysi. Vďaka dôkladnému pozorovaniu, výskumu a práci trénerov a behavioristov tiež vieme, aké ľudské správanie je psom nepríjemné. Čo teda tieto zvieratá neznášajú a čomu je lepšie sa pri interakcii s nimi vyhnúť, aby sme sa vyhli stretnutiu so psími zubami?.
V článku sa dozviete:
- Reč psieho tela je pre mnohých ľudí stále tajnou rečou
- Pozdrav. Nehlaďte psa po hlave ani k nemu nenatiahnite ruku
- Objatie. Mäkká psia srsť nie je pre každého
- „Choď, pozdrav psíka“. Chce sa váš pes zoznámiť s inými psami?
Reč psieho tela je pre mnohých ľudí stále tajnou rečou
Domestikácia psa sa odhaduje na obdobie pred 12 000 až 17 000 rokmi. Toľko času sme mali na to, aby sme spoznali tvory, s ktorými žijeme pod jednou strechou a často s nimi spíme v posteli. Avšak 12 – 17 000 rokov poznávania stále nestačí na to, aby ľudia úplne pochopili správanie svojho spoločníka.
„Pohrýzol bez varovania“, „len sa vrhol“, „agresívny pes pohrýzol dieťa“, „treba ho uspať“. – Takéto komentáre si môžete prečítať pod príspevkami, článkami o útoku psa na človeka, ktoré sa, žiaľ, z času na čas objavujú v médiách.
Často sa v týchto slovách objavuje hodnotenie psa bez dôkladnej znalosti situácie. Niekedy pisatelia navrhujú uspať psa a tiež hodnotia situáciu a uvádzajú, že pes pohrýzol bez varovania.
Pohryznutia bez toho, aby pes najprv vyslal varovné signály, sú zriedkavé. Predtým pes signalizuje, že sa nachádza v situácii, ktorá je pre neho nepriaznivá a spôsobuje mu nepríjemné pocity. Upozorňuje tak človeka, aby sa vzdialil. Žiaľ, pre pomerne veľa ľudí je jasným varovaním, ktoré pes vysiela, len vrčanie a štekanie, ktoré sa nie vždy objavia pred útokom.
Namiesto vrčania a štekania sa môžu objaviť mimoriadne nenápadné znaky, ako napríklad:
- otáčanie hlavy
- odvrátenie celého tela
- olizovanie nosa
- zívanie
- žmurkanie
- nehybné zamrznutie
- pomalý pohyb
- mávanie chvostom
- herná poloha
- sedenie
- ležanie
- oblúkovitý prístup
- očuchávanie zeme
- zdvihnutie prednej labky
- označovanie zeme
Psy často vysielajú niekoľko signálov súčasne, napr. žmurkanie, otáčanie hlavy, zívanie. Problémom je, že tieto signály sa často nesprávne interpretujú – žmurkanie ako ochrana pred svetlom, zívanie je únava a vrtenie chvostom je pre mnohých stále len prejavom radosti a pozitívnych zámerov psa.
Rovnako ako ľudia, aj psy môžu mať odpor k rôznym ľudským prejavom a netolerovať ich. Jeden pes bude túžiť po pohladení spôsobom, ktorý u iného psa vyvolá silný diskomfort. Preto je také dôležité čítať varovné signály, ktoré vysielajú naše psy.
Existuje však niekoľko správaní, ktoré je lepšie vynechať, pretože pomerne veľa psov ich jednoducho nemá rado. Mali by sme sa vyhnúť určitým situáciám, ktoré my ľudia vyvolávame, ak daného psa dobre nepoznáme.
Aké sú to správania a čím by bolo lepšie ich nahradiť?
Pozdrav. Nehlaďte psa po hlave ani k nemu nenaťahujte ruku
Prichádzate na návštevu k priateľom, ktorí majú psa, alebo stretávate na ulici priateľa so psom. Čo urobíte? Natiahnete ruku zovretú v päsť k psovi priamo pred jeho nos tak, aby sa stretol s vaším pachom.
Platí, že takto by ste mali postupovať pri zoznamovaní sa so psom. Ukazuje sa však, že je to mylná predstava.
Pes, s ktorým sa stretávame, alebo do ktorého domu prichádzame, nevie, aký je náš úmysel výrazného priloženia ruky k jeho nosu.
Tým narúšame osobný priestor psa, čo pes vôbec nemusí očakávať.
To isté platí aj pre pohladenie psa, ktorého sotva poznáme, po hlave. Hlava je citlivá časť psieho tela. Nachádzajú sa na nej jeho citlivé uši, oči a nos, ktoré si pes chráni v prípade nebezpečenstva.
Preto nie je prekvapujúce, že prirodzeným reflexom psa bude vyhnúť sa rukám tým, že nakloní hlavu dozadu alebo na stranu.
Aby sme si takúto situáciu lepšie predstavili: ani my by sme nechceli, aby nás cudzí človek bez varovania chytil za ruku, dotkol sa nás na hlave alebo nám priložil päsť k nosu. Ani pre nás to nie je prirodzené správanie.
Čo môže byť lepšie na pozdravenie psa? Nič. Nechajte psa, aby sa o vás zaujímal; psy k nám zvyčajne samé prídu a očuchajú nám nohy a ruky, ak ich máme ležérne priložené pozdĺž trupu.
Ak nám pes celou polohou tela a prejaveným záujmom (napríklad pokojným, nie príliš energickým mávaním chvostom do strán, v rovnakej línii s telom, uvoľnenými ušami, žiadnym zamŕzaním a otáčaním papule) dá najavo, že nás chce poriadnejšie pozdraviť, môžeme si k nemu pokojne bokom prisadnúť a pohladiť ho po bočnej línii krku.
Tým, že sa nad psa nenakláňame a pokojne sa ho dotýkame z boku tela zvieraťa namiesto vrcholu hlavy alebo ňufáka, minimalizujeme riziko útoku.
Pes sa potom necíti zahnaný do kúta cudzou osobou.
Objatie. Mäkká psia srsť nie je pre každého
Pes môže pociťovať silné nepohodlie, uväznenie a nedostatok pohybu aj vtedy, keď ho človek objíme.
Pre ľudský druh je objímanie prejavom blízkosti, dôvery, priateľstva alebo lásky. U psov to však neplatí. Držanie tela, obmedzenie pohybu a odrezanie možnosti vzdialiť sa od človeka môže u psa vyvolať túžbu po sebaobrane.
Profesor Stanley Coren ako prednášajúci na Univerzite v Britskej Kolumbii uskutočnil štúdiu na psoch, ktorá ukázala, že 8 z 10 psov je viditeľne vystresovaných, keď sa s nimi niekto mazná.
Len 7 % skúmaných psov preukázalo, že ich maznanie uvoľňuje. Namiesto uspokojovania vlastnej sebeckej ľudskej túžby a potreby pomaznať sa s vlastným alebo cudzím psom sa radšej rozhodnite pre jemné pohladenie.
Práve preto je veľmi dôležité naučiť deti, aby sa k psom nepribližovali, nechytali ich prudko a nijako ich neobjímali, ak psa dostatočne nepoznáme a nie sme si istí, či sa mu maznanie páči.
Takto môžeme deťom už od útleho veku vštepovať správne správanie k psom, rešpektovanie ich potrieb a hraníc.
Samozrejme, sú psy, ktoré by najradšej od človeka neodchádzali, milujú rôzne druhy náklonnosti vrátane maznania, ale na to, aby ste to rozpoznali, potrebujete so psom dlhší kontakt.
Pes, ktorý miluje dotyky, môže mať tiež zlý deň a nemusí sa v danom čase cítiť na takýto blízky kontakt. Vtedy by sme to mali tiež rešpektovať.
„Choď, pozdrav psíka“. Chce sa váš pes stretnúť s inými psami?
Dvaja ľudia kráčajú po úzkom chodníku oproti sebe. Na jednej strane chodníka je ulica a na druhej kus trávy. Osoby majú psy na vôdzkach. Jeden z nich potiahne za vodítko, aby sa priblížil k druhému, a druhý pes skloní ňufák a očucháva trávnik, na ktorý stúpil, aby bol ďalej od druhého psa.
Majiteľ toho, ktorý ťahá, dovolí svojmu psovi, aby sa dostal k psovi, s ktorým sa stretol a ktorý stále čuchá. Ten potom zdvihne ňufák, na chvíľu zastane v nehybnosti a niekoľkými šklbnutiami ňufákom odoženie svojho „priateľa“.
Pes dostane pokarhanie od majiteľky, ktorá bola toho názoru, že jej pes mal pozdraviť „kolegu“, ktorého… nepoznal.
V tejto situácii jeden pes mimoriadne jasne komunikoval, že nemá chuť spoznať druhého psa. Pes, ktorý k nemu ťahal, mohol byť v silnom emocionálnom rozpoložení a jeho zámerom určite nebolo nájsť nového priateľa, ale aspoň demonštrovať silu.
Často možno počuť, ako majitelia slovne povzbudzujú svojho psa – „poď, pozdrav“ – a ťahajú ho na vôdzke smerom k inému psovi.
Pravdou je, že náš pes nemusí mať nutne chuť na akýkoľvek kontakt so zástupcom svojho druhu len preto, že mu počas prechádzky vyrástol z cesty.
Pes nemusí pozdraviť každého psa, ktorého stretne. Zvyčajne stretnutie s iným psom na ulici a na vodítku, kde sú psy sprevádzané inými podnetmi, je pre zviera silným diskomfortom a v žiadnom prípade nie je socializáciou.
Ak chcete, aby sa dvaja psi navzájom riadne zoznámili, mali by ste si dohodnúť prechádzku s druhou osobou na pokojnom mieste (aspoň na lúke, čistinke alebo v parku v menej rušných hodinách) a nechať psov, aby sa navzájom pozorovali v pohybe na diaľku.
Psy na diaľku dokážu komunikovať aj prostredníctvom reči tela a zanechávania pachových stôp. Časom možno vzdialenosť medzi psami znížiť, ak neprejavujú nežiaduce správanie, a potom im umožniť, aby sa navzájom spoznali, a to buď v rozsiahlom priestore bez vôdzky alebo na dlhých vodítkach, aby mali psy možnosť vzdialiť sa od stresovej situácie.
Mylnou predstavou je, že psy majú radi iné psy, ktoré stretnú, a chcú s nimi kontakt. Psy, podobne ako ľudia, môžu mať väčšiu alebo menšiu potrebu sociálneho kontaktu. Môžu dobre fungovať vo svorke alebo mať len niekoľko psích priateľov, s ktorými sa radi prechádzajú.
Je dôležité rozpoznať sociálne potreby nášho psa a nevynucovať si viac kontaktu, ako pes sám potrebuje. Mali by sme tiež zabezpečiť, aby náš pes namiesto toho, aby sa ťahal ku každému psovi, ktorého stretne, a „zdravil“ ho nosom k nosu, dokázal pokojne prejsť okolo cudzieho psa bez toho, aby na seba upozornil.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Prečo si váš pes ľahne pri pohľade na iného psa? Lepšie reagovať včas
Čo cíti pes, keď je objatý? Odpoveď vás možno prekvapí
