30.5.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: súkromný archív Baška)
Ahoj!
Idem sa Vám posťažovať. Som totiž strašne smutná. V krátkom časovom období mi zomreli dvaja kamaráti. Obaja to boli úžasní miláčikovia, psíky, ako sa patrí. Mali v živote šťastie: žili so svojimi paničkami a boli milovaní. Chcem im obom venovať takúto verejnú spomienku. Aby si nemysleli, že som na nich zabudla či niekedy zabudnem.
Foto: súkromný archív Baška
Karlík bol úžasný psík. Bol to môj prvý psí kamarát. Obvykle som mu obžula jeho nádhernú hrivu. A že ju mal ozaj parádnu! Tak ale to od dlhosrstej kólie aj očakávate. Karlík bol môj záchranca. V období, keď som už prestávala dúfať, že budem viesť veselý život s inými psíkmi, sme raz v lese stretli jeho zlatú eminenciu aj s jeho milou paničkou. Keďže mňa sa už ako šteniatka veľa ľudí bálo a ja som tak mala ťažký nedostatok psieho kontaktu, panička ma, keď ich zbadala, vtiahla dnu do lesa. Aby som sa na nich nevyrútila a oni sa nezľakli. Ale vzápätí na to jej došlo, že oveľa väčší efekt vyľakania vyčarujem, keď na nich vybehnem z húštiny. Tak sme sa vrátili naspäť na chodník, aby moje nadšené valenie sa videli už pekne z diaľky. A ako to dopadlo? No na jednotku! Nezľakli sa, naopak, potešili sa, my sme sa krásne pohrali, paničky si pokecali a, čo je najdôležitejšie, ja som konečne mala psieho kamaráta. Úžasného Karlíka. Absolvovali sme spolu kopec hier, kopec prechádzok. Kopec. No nie dostatok. A ja som teraz smutná, pretože to už nikdy nedobehnem. A kto za to môže? No predsa otrokyňa! Zavalila ma toľkou robotou, že na zábavu a prechádzky s Karlíkom som mala v poslednej dobe málo času. Týmto vás chcem všetkých varovať: trávte s tými, ktorých máte radi, toľko času, koľko sa len dá. Pretože sa vám môže stať to, čo mne: že ten stratený čas už nedobehnete. Nech ide do kelu otrokyňa s tým svojím cvičením!
Foto: súkromný archív Baška
Druhý psí kamarát, ktorý ma už opustil, bola Bambi. Úžasná malá slečna, dáma na dôchodku. Naučila ma chovať sa kus krotkejšie, jemnejšie sa vítať, aby som svojím nadšením nikomu nechtiac neublížila. Občas na to ešte zabudnem. No čo vám budem hovoriť. S Bambi sme sa nepoznali zase až tak dlho, taktiež sme mali málo času, a tak mi jej lekcie ešte občas vypadnú. Každopádne, patrila medzi mojich obľúbencov. Nedalo sa s ňou síce hrať, ako ja zvyknem, mala už svoje zdravotné problémy, no robili sme si spoločnosť v aute na tréningoch, chodili spolu na prechádzky a vzájomne sa rešpektovali. Dokonca raz na prechádzke s ďalšími československými vlčiakmi uznala, že ja som naj. Nie, nemýlite sa, odvtedy nosím nos pyšne dohora a panička sleduje, kedy sa mi vyhrnie až natoľko, že mi naň zavesí svoju bundu.
Ja viem, ja viem… Tento príspevok nie je ktovieako veselý a nebude ani s odstupom času. Ale má poslanie. Tak napríklad: myslíte si, že sa dá na odchod miláčika pripraviť? Ja tvrdím, že nie. A nie len také obyčajné nie. Ale veľké, aj s výkričníkmi: NIE!!! Ak svojho parťáka milujete, oplačete ho tak, či tak. No a prečo mu kaziť posledné chvíle s vami plakaním? Stačí plakať až potom. Kým je s vami, užívajte si s ním každú chvíľku čo najradostnejšie. Na slzy bude kopec času, keď odíde. Veeeeľmi veľa času.
Niektorým ľuďom pomáha doniesť si domov nové klbko. Veľké, malé, mladé, staré, biele, čierne, strakaté,… skrátka nový jedinečný exemplár. Ten totiž zamestná myseľ natoľko, že nezostane až tak veľa času na smútok. Iní ľudia nechcú ďalšieho psíka už vôbec nikdy. A ďalší potrebujú len počkať a po čase sú schopní začať odznova s novým prírastkom. Jedno vám však poviem: tak, ako pes zmení život vám, vy takisto meníte život psovi. A, teraz si na chvíľu odmyslite, že ja sama som pes, aby to nevyznelo veľmi namyslene, lebo: pes vždy zmení váš život k lepšiemu. Otrokyňa tvrdí, že aj k ťažšiemu, to vraj nemám zabudnúť spomenúť, no viem, že by ma nikdy nedala a bezo mňa by jej bolo smutno.
Legenda o dúhovom moste
Poznáte príbeh o dúhovom moste? To je ten s dúhou a psom, pri ktorom veľa páničkom tečú po lícach slzy. Tá moja panička tvrdí, že si treba v živote vybrať, čomu budete veriť a čomu nie. Pointa je v tom, že treba veriť všetkému, čo by vám mohlo priniesť úľavu, radosť, skrátka nejaký osoh. Pretože keď v to veríte a je to skutočne pravda, môžete len získať, nič nestratíte. Ak to pravda nie je, síce nič nezískate, ale ani nič nestratíte. No keď je to pravda a vy tomu neveríte, môžete len stratiť. Takže, čo hovorí logika? Správne! Legenda o dúhovom moste skrátka musí byť pravda v očiach každého milovníka psov! Je to legenda o tom, že každý pes, ktorý zomrie, odíde na dúhový most a tam čaká na svojho pána, kedy sa aj jeho životná púť skončí. A keď zomrie aj on, stretnú sa opäť na tom dúhovom moste, jeho psy ho privítajú, on sa radostne privíta s nimi, odídu spolu do neba a už sú naveky spolu a šťastní. A aby som nezabudla, nikoho tam nič nebolí, netrápi, všetci sú zdraví ako buk. To veru neznie zle, čo poviete? Moja panička si príbeh rozšírila aj o iné zvieratá, prispôsobila tak, aby sa jej páčil a vyhovoval čo najviac a s takýmto vedomím si kráča životom ďalej.
Otrokyňa mi obyčajne ide vzorom:
- Chce, aby som preskočila prekážku, zatiaľčo ona si len stojí na mieste a rozkazuje. Ja tiež chcem, aby som mohla len stáť na mieste a prekážku nech si skáče ona sama.
- Je kadejaké dobroty, hlavne tým myslím mäso. Pekne ochutené. Ja takisto chcem fajné pečené ochutené mäso. A snažím sa ho jesť, keď sa nikto nepozerá.
- Verí v legendu o dúhovom moste, pretože veľmi chce, aby to bola pravda a chce opäť stretnúť tých, ktorých milovala. Tak ja teda tiež. Raz sa teda znova uvidíme, Karlík a Bambi. Otrokyňa mi zakázala ponáhľať sa, ale ja sa predsa neponáhľam. Budeme mať pred sebou celú večnosť.
Tak dúfam, že som vás veľmi nerozosmutnela. Sľubujem, že nabudúce prídem s niečím veselším.
Dočítania nabudúce. Pa
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Aj vy to robíte svojim miláčikom? Miláčikovia vravia: Hanbite sa!
Som Baška a tu budem mať svoj pravidelný stĺpček
