29.4.2023 Redakcia Vášeň v tebe.
Archaické zákony sú len polovicou problému, píše novinár na voľnej nohe Philip Patrick, ktorý prednáša na tokijskej univerzite.
„Sex je miesto, kde podivnosť Japoncov dosahuje vrchol,“ napísal A. A. Gill vo svojej povestnej eseji „Šialenstvo v Japonsku“. Gill ďalej uvádzal prevažne anekdotické dôkazy toho, čo počas svojej krátkej návštevy videl ako pokrivenú posadnutosť sexom a kultúru, ktorá je tvrdo nastavená na objektivizáciu a infantilizáciu žien, ktoré sú podľa neho vnímané len ako slúžky alebo sexuálne hračky. Takéto charakteristiky, kedysi typické, by sa dnes vo všeobecnosti odmietali ako japanofóbne tropy – ale občas sa objaví príbeh, ktorý akoby pridal oheň do Gillovho dymu.
Japonská vláda zvažuje zvýšenie veku súhlasu z 13 na 16 rokov ako súčasť balíka reforiem sexuálnej kriminality. Áno, čítate správne, veková hranica súhlasu je v Japonsku v súčasnosti 13 rokov, čo je jedna z najnižších hodnôt na svete a najnižšia v rámci krajín G7. Komisia ministerstva spravodlivosti tiež odporúča zmeniť definíciu znásilnenia, aby boli súdne rozsudky konzistentnejšie. V súčasnej podobe sa musí preukázať nielen to, že sex nebol dobrovoľný, ale aj to, že obeť nebola schopná klásť odpor v dôsledku „násilia alebo zastrašovania“. Nový zákon umožní súdom, aby pri definícii zohľadnili omámenie, opojenie, „zaskočenie obete“ a psychologickú manipuláciu. Mimo zákona bude postavený aj voyeurizmus.
Skutočnosť, že Japonsko až teraz aktualizuje svoje zákony, je znepokojujúca, pretože naznačuje, že spoločnosť je ľahostajná k osudu zraniteľných neplnoletých osôb a obetí sexuálnych útokov. Len minulý týždeň bývalá hviezda J-popu Kauan Okamoto vyhlásil, že ho ako 15-ročného sexuálne zneužil dnes už zosnulý hudobný producent Johnny Kitagawa. Myslí si, že mnohí ďalší chlapci, ktorí pracovali pre Kitagawu, boli tiež zneužití, ale báli sa, že prehlásenie zničí ich začínajúcu popovú kariéru. „Som presvedčený, že takmer všetci chlapci, ktorí chodili k Johnnymu, boli jeho obeťami,“ povedal novinárom. „Povedal by som, že počas štyroch rokov môjho pôsobenia v agentúre sa tam striedalo 100 až 200 chlapcov.“
Zdá sa, že toto všetko dopĺňa dôsledky reportáží o „čudnom Japonsku“, ktoré sa zameriavajú na špinavé prvky japonskej kultúry, ako je napríklad popularita znepokojivo mladých dievčenských skupín, ktoré sa pohybujú v lesklých videoklipoch. (Niektoré členky J-popovej skupiny NMB48 majú len 14 rokov.) Ale ako to už v Japonsku býva, veci nie sú také, ako sa zdajú. Je potrebné oddeliť oplzlý orientálny mýtus od prozaickejšej reality. Po prvé, nie je celkom pravda, že veková hranica súhlasu v Japonsku je 13 rokov. Väčšina prefektúr (alebo okresov) interpretuje zákony proti „oplzlým činom“ tak, že zahŕňajú aj sex s maloletými. To znamená, že skutočný vek súhlasu vo veľkej časti krajiny je 18 rokov – hoci tresty za „oplzlé činy“ sú vo všeobecnosti miernejšie.
To však sotva vysvetľuje, prečo japonské zákony o sexuálnych trestných činoch neboli aktualizované od konca obdobia Meidži. Odpoveď môže spočívať v tradičnom japonskom prístupe k sexuálnym trestným činom. V kultúre, v ktorej sa priame vyjadrenie názoru alebo úmyslu považuje za neslušné a poškodzujúce spoločenskú harmóniu a všetko sa vylučuje alebo necháva nevypovedané, sa často považuje za príliš ťažké určiť, čo sa deje v „čiernej skrinke“ intímneho stretnutia dvoch osôb. Polícia a súdnictvo by sa do toho radšej nemali miešať – a hmlisté zákony o sexuálnych trestných činoch, ktoré odrádzajú obete od toho, aby sa prihlásili, im už dlho vyhovujú. Samozrejme, prospievalo to aj dravým mužom.
Ďalej je tu skutočnosť, že verejnosť si donedávna zväčša neuvedomovala nedostatky zastaraných zákonov. Japonsko má nízky oficiálny počet sexuálnych trestných činov – 1,02 na 100 000 obyvateľov (v Spojenom kráľovstve je to 27) a hrozné príbehy zneužívania sa neobjavujú v správach. Sexuálne zneužívanie sa nikdy nestáva ani dejovou líniou televíznych seriálov. Keďže neexistovali presvedčivé dôkazy o probléme, staré zaprášené nariadenie zostalo v zákonoch, pretože sa jednoducho nevolalo po zmene.
Teda až donedávna. Japonsko je najdynamickejšie a najpokrokovejšie, keď cíti, že sa naň pozerá celý svet, čo je fenomén známy ako gaiatsu („tlak zvonku“). Nie všetky protestné hnutia inšpirované Západom sa presadili v Japonsku (BLM prepadlo), ale MeToo sa rozbehlo v roku 2017. Správanie celebrít sa dostalo pod intenzívnu pozornosť, pričom osobitná pozornosť sa venovala tomu, ako „talenty“ komunikujú so svojimi veľmi mladými fanúšikmi. V roku 2017 skončil basgitarista skupiny Tokio po tom, ako si vynútil bozk od stredoškoláčky, a hercovi Keisuke Koide zrušili zmluvy na televízne drámy, keď sa zistilo, že spal so 17-ročnou. V období pred olympijskými hrami v Tokiu bol bývalý premiér Joširo Mori nútený odstúpiť po tom, čo naznačil, že ženy na stretnutiach príliš veľa rozprávajú. Režisér otváracieho ceremoniálu bol prepustený za to, že ženskú hviezdu prirovnal k prasaťu.
V centre japonského hnutia MeToo bola Šiori Itó, novinárka a filmárka, ktorej obvinenia zo znásilnenia voči vysokopostavenému kolegovi priniesli v roku 2019 značné odškodné. Jej memoáre Čierna skrinka, ktoré vyšli v roku 2017, sa stali bestsellerom a odvtedy vedie kampaň za zmenu storočných japonských zákonov o znásilnení.
Itóovej príbeh vyvolal v Japonsku mnoho nepríjemných otázok. Tieto pôsobivo nízke štatistiky kriminality sa dostali pod drobnohľad: vládny prieskum v roku 2019 zistil, že len 14 % obetí sexuálneho útoku tento trestný čin nahlásilo. A to sa prieskum pýtal len osôb vo veku od 16 rokov. Ako dôvody uviedli nedostatok dôvery v políciu, presvedčenie, že ich trauma je nedôležitá, a hanbu. V krajine, kde sa oceňuje stoická odolnosť a udržiavanie spoločenskej harmónie sa považuje za oveľa väčšiu hodnotu ako osobné utrpenie, je nedostatočné nahlasovanie závažným problémom.
Tolerancia Japonska však má svoje hranice. V roku 2019 vyvolala pobúrenie séria technických oslobodzujúcich rozsudkov v štyroch prípadoch sexuálneho zneužívania maloletých. Patril k nim aj otrasný prípad v Nagoji, kde bol muž oslobodený napriek tomu, že sudca priznal, že opakovane znásilňoval svoju dospievajúcu dcéru a vyhrážal sa jej, že ju zbije, ak odmietne. Rozsudok závisel od toho, či sa mladá žena mohla brániť: sudca rozhodol, že mohla. Vyšší súd rozsudok zrušil a muž dostal 10-ročný trest, ale nebezpečenstvo skostnateného trestného zákonníka sa odhalilo a výzvy na zmenu zákona zosilneli.
Gaiatsu môže byť faktorom, ktorý ovplyvní načasovanie navrhovaných zmien. Japonsko bude v máji hostiť samit G7 v Hirošime a premiér Fumio Kišida, ktorý sa vzdelával v USA a ktorého misiou je harmonizovať japonskú spoločnosť so západnými normami, nebude chcieť, aby mu nejaká hanba pokazila jeho výstavný program.
Kišida sa už usiloval zbaviť Japonsko, ktoré je v indexe rodového rozdielu na 116. mieste zo 146, povesti šovinistu. Intenzívna politika rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien z júna minulého roka vyžadovala od firiem, aby zverejňovali svoje rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; v decembri minulého roka Japonsko hostilo šieste Svetové zhromaždenie žien, na ktorom sa zúčastnili také osobnosti ako Malala Yousafzaiová a Christine Lagardeová. Kišida pravdepodobne privíta reformu ministerstva spravodlivosti týkajúcu sa sexuálnych trestných činov a urýchlene presadí potrebné právne predpisy.
To je všetko pekné, až na to, že tieto návrhy sa zdajú byť viac zamerané na zlepšenie medzinárodného obrazu Japonska ako na ochranu zraniteľných mladých ľudí. Latka pre odsúdenie za znásilnenie zostane vysoká: podľa organizácie Human Rights Now stále nebude spĺňať medzinárodné normy. Je tiež otázne, či nová politika uspeje na medzinárodnej scéne. Pred dvoma týždňami sa do Kawasaki hrnuli tisíce turistov, aby sa zúčastnili na každoročnom festivale penisov – na radosť západnej tlače. Cudzinci si však často neuvedomujú, že charakteristickým aspektom japonskej sexuálnej kultúry nie je, ako tvrdil A. A. Gill, jej podivnosť, ale jej utajenosť.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články
Dalajláma malému chlapcovi: „Ocucaj mi jazyk“. Ospravedlnenie a vysvetlenie
