Syndróm vyhorenia sa už netýka len dospelých. A vôbec sa už netýka len zamestnania a určitej pracovnej pozície. Počuli ste už o vyhorení detí v športe? Aj to je už realitou životov niektorých detí.
Doktor Chris Stankovich vysvetľuje, že hoci je športové vyhorenie reálny stav, nejde o oficiálnu poruchu duševného zdravia.
Mládežnícke športy v posledných rokoch naberajú na intenzite. Na mnohé deti sú kladené vysoké nároky, a preto aj u nich môže dôjsť k športovému syndrómu vyhorenia.
Predpokladá sa, že až 30 % až 35 % dospievajúcich športovcov zažíva syndróm vyhorenia. Do veku 13 rokov až 70 % detí prestane organizovane športovať.
V období pred pandémiou až 20 % vysokoškolských športovcov trpelo závažnou depresiou. U mladých športovcov súťažiacich na národnej a medzinárodnej úrovni sa úzkosť a depresia vyskytuje u 20 % až 45 %. V jednej štúdii elitných kanadských plavcov spĺňalo kritériá depresie neuveriteľných 68 %, upozorňuje portál Krúžky v škole.
Zdroj: Pixabay
Typy športového vyhorenia
Doktor Chris Stankovich sa počas svojej praxe zaoberal dvoma typmi športového vyhorenia u detí.
Prvým typom športového vyhorenia je dlhé, kumulatívne športové vyhorenie, ktoré väčšina ľudí pozná. V týchto príkladoch deti vyhoreli v dôsledku toho, že šport vykonávali niekoľko rokov súťažne, často len s malými alebo žiadnymi prestávkami v priebeho celého roka.
Deti, ktoré zažijú tento typ syndrómu vyhorenia, možno ani nevedia, že zo športu vyhoreli, pretože stres zo športu často pominie v dôsledku nadšenia, ktoré športujúcemu dieťaťu poskytuje jeho okolie.
Druhým, menej známym typom vyhorenia je to, čo nazýva krátkodobé športové vyhorenie, pri ktorom deti majú intenzívny športový program počas relatívne krátkeho časového obdobia. Pri tomto type syndrómu vyhorenia si môžete predstaviť neuveriteľne rušnú letnú športovú cestovateľskú sezónu, kde deti zdanlivo žijú svojím športom 24 hodín denne, 7 dní v týždni, pričom im zostáva málo času, ak vôbec nejaký, na nešportové aktivity a záujmy.
Príznaky športového vyhorenia
Bez ohľadu na typ športového vyhorenia existujú určité príznaky, ktoré sa u detí prejavujú:
Nezáujem o šport a/alebo nedostatok motivácie
Šport by mal byť pre deti zábavou, ale keď majú deti pocit, že šport naberá prvky zamestnania, môžu reagovať stratou sústredenia či záujmu o hru.
Ak na dieťati vidíte, že sa mu nechce pripraviť si všetko, čo potrebuje na šport, alebo odmieta chodiť na tréningy, spozornite.
Strata hrdosti
Väčšina detí, ktoré športujú, sú veľmi hrdé na tímové aj individuálne úspechy. Keď spozorujete, že dieťaťu sa už nechce deliť o pozitívne športové zážitky, môže to byť znakom, že s pozitívnymi pocitmi zo športovania za začína striedať stres.
Pokles výkonnosti
Doktor Stankovich vysvetlil, že športové výkony zvyčajne stúpajú a klesajú. Ak ste však svedkami, že vaše dieťa zažíva pokles výkonnosti bez jasného dôvodu, ako napríklad zranenie či konkurencia, doktor odporúča zisťovať hlbšiu príčinu.
Zdroj: Pixabay
Nebezpečné návyky a/alebo nedostatočná starostlivosť o seba
Medzi ďalšie príznaky potenciálneho športového vyhorenia patrí, že ste svedkami rizikového správania vášho dieťaťa. Dieťa skúša alkohol či drogy, zanedbáva starostlivosť o seba, čo môže viesť k poklesu váhy.
Deti priamo povedia, že sú unavené
V niektorých prípadoch deti priamo povedia svojim rodičom, že sú unavené. Avšak, ak ich nepočúvate a nevenujete im svoju pozornosť, môžete premeškať túto dôležitú príležitosť.
Vytvorte prostredie bezpodmienečného prijatia
Športové vyhorenie je stavom, na ktorý si treba dávať pozor. Dobrou správou však je, že väčšina detí sa pri včasnom spozorovaní symptómov a malej prestávke zotaví a rýchlo opäť objaví nadšenie pre šport.
Doktor Stankovich preto odporúča rodičom, aby doma vytvorili starostlivé prostredie, ktorým dieťaťu ukážete svoju bezpodmienečnú lásku. A to aj v prípade, že si chce od športu istý čas oddýchnuť.
Zdroj úvodnej foto: Pixabay
