4.12.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: pexels.com/Mike Bird).
O vyhynutí dinosaurov sa vo vedeckom svete diskutuje už mnoho rokov, pričom sa sporia dva hlavné tábory. Jedna skupina tvrdí, že prehistorické masové vyhynutie plazov spôsobil dopad asteroidu, zatiaľ čo druhá sa domnieva, že ich osud spečatila sopečná činnosť. Veľkú dilemu teraz vyriešila umelá inteligencia.
Približne pred 66 miliónmi rokov došlo k vyhynutiu dinosaurov a mnohých ďalších živočíšnych a rastlinných druhov. Posledných niekoľko rokov sa však vedci sporili, či sa tak stalo v dôsledku dopadu asteroidu alebo zvýšenej sopečnej činnosti na Zemi.
Táto udalosť, jedinečná v histórii Zeme, viedla k tomu, že našu planétu ovládli cicavce vrátane primátov, ktorých evolúcia vyústila do vzniku nás samých.
Vedci z Dartmouth College využili na vysvetlenie tejto záhady umelú inteligenciu, ktorá takmer doslova vyradila vedcov a ich prístup z diskusie.
Umelá inteligencia odhaľuje, čo viedlo k vyhynutiu dinosaurov
Vedci vyvinuli špeciálnu metódu modelovania, ktorá dokáže spracovať obrovské množstvo klimatických a geologických údajov bez ľudského prispenia. Výskumníci dali umelej inteligencii pokyn, aby zrekonštruovala až 130 procesov, ktoré viedli k vyhynutiu dinosaurov v období kriedy a paleogénu, a následne určila udalosti a podmienky, ktoré boli za ne zodpovedné.
Ako povedal Dr. Alex Cox z katedry vied o Zemi v Dartmouthe: –Čiastočnou motiváciou bolo vyhodnotiť túto otázku bez vopred stanovenej hypotézy alebo zaujatosti. Väčšina modelov sa posúva dopredu. My sme model uhlíkového cyklu prispôsobili tak, aby fungoval opačne, aby sme pomocou účinku našli príčinnú súvislosť pomocou štatistiky a poskytli len absolútne minimum predchádzajúcich informácií o jeho vplyve na konkrétny výsledok.
Dodal: – V konečnom dôsledku nezáleží na tom, čo si myslíme alebo čo sme si mysleli predtým – model nám ukazuje, ako sme dospeli k tomu, čo vidíme v geologickom zázname.
Umelá inteligencia analyzovala celkovo viac ako 300 000 scenárov vývoja oxidu uhličitého, oxidu siričitého a biologickej produktivity počas 1 milióna rokov pred a po veľkom vymieraní. Jednotlivé algoritmy pracovali nezávisle od seba, aby údaje revidovali, porovnávali a prepočítavali. Nakoniec umelá inteligencia syntetizovala výsledné závery.
Tieto zistenia naznačujú, že počas spomínaného vymierania sa zrútili globálne potravinové siete, čo následne viedlo k zničeniu jednotlivých ekosystémov. Príčinou bola nestabilita atmosféry, ktorá vznikla v dôsledku obrovského množstva síry, minerálov a oxidu uhličitého, ktorý zachytáva teplo, v atmosfére. Ako uviedla AI, vtedy došlo k rýchlej zmene podmienok, z mrazivých na horúce.
Okrem toho model AI naznačila, že veľké lávové prúdy, ktoré vytvorili Dekanskú plošinu (oblasť dnešnej Indie) pred približne 66 miliónmi rokov, mohli viesť k spomínanému obrovskému vymieraniu. Vulkanická činnosť viedla k vytvoreniu lávových čiapok hrubých viac ako 2 000 metrov a pokrývajúcich plochu približne 500 000 km2. Podľa skorších štúdií mohol byť ich pôvodný rozsah až trikrát väčší.
K začiatku tejto kataklizmy došlo približne 300 000 rokov pred dopadom asteroidu. V priebehu takmer milióna rokov sopečná činnosť „napumpovala“ do zemskej atmosféry až 10,4 bilióna ton oxidu uhličitého a až 9,3 bilióna ton síry.
– Náš model analyzoval údaje nezávisle a bez ľudskej zaujatosti, aby určil množstvo oxidu uhličitého a oxidu siričitého potrebné na vznik klimatických porúch a kolobehu uhlíka, ktoré vidíme v geologických záznamoch. Ukázalo sa, že tieto množstvá sú v súlade s očakávaniami pre emisie z Dekanských pascí,“ povedal Dr. Brenhin Keller z Dartmouthskej katedry vied o Zemi.
Analýzy tiež ukázali, že dopad asteroidu neviedol k prudkému nárastu emisií žiadneho z plynov, čo naznačuje, že podiel kozmického telesa na vymieraní nezávisí od ich emisií. Vedci zdôraznili, že použitie umelej inteligencie skrátilo čas potrebný na vykonanie analýz obrovského súboru údajov z mesiacov a rokov len na niekoľko hodín.
Zistenia boli uverejnené v prestížnom vedeckom časopise Science.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
V Egypte objavili veľký poklad. Bol neporušený 2200 rokov
V jaskyni našli chýbajúci fragment artefaktu spred 35 000 rokov. Vedci sú z toho zmätení
