23.9.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Natalia Fedosova).
Pes chodí na vodítku spolu so svojím majiteľom. Zastaví sa, aby očuchal trávu, o dve sekundy neskôr sa ozve prudké trhnutie za vodítko, pes stiahne chvost pod seba a okamžite odtiahne nos od zeme, čím sa pripojí k svojmu majiteľovi a pokračuje v prechádzke. V jeho mozgu práve nastala jedna zo zmien, ktorá zvieraťu len zhorší život. Ako sa to stalo a ktorý prvok incidentu mal na tohto konkrétneho psa taký veľký vplyv?
Bežný pohľad na slovenské ulice. Šklbnutia a výkriky
Ťahanie, kričanie, ľahká facka, štuchanie, tlačenie. Všetky tieto už zle asociované slová sa denne odrážajú v reálnom živote…. počas prechádzok so psami.
Majitelia, ktorí sa často nedokážu vyrovnať so správaním svojho psa, ktoré považujú za nežiaduce, sa uchyľujú k nesofistikovaným metódam, aby zviera skrotili.
Frustrovaní, hoci len tým, že ich pes príliš dlho ňuchá, silno ťahajú za vodítko. Za štekanie na iného psa sa majitelia rozhodnú svojho psa pripútať k zemi, alebo ho dokonca preplesknúť.
Krik je často používaný nástroj a nevyplýva z túžby prekričať hluk, aby pes, ktorý je ďaleko od nás, počul naše volanie. Nie je to tak. Majitelia sa často nakláňajú nad psa a kričia mu priamo do tlamy slová, ktorým zviera často ani nerozumie.
Má takéto ľudské správanie nejaké opodstatnenie a možno od neho očakávať pozitívne výsledky pri výchove psa? Odpoveď sa zdá byť zrejmá.
Takéto metódy, ktoré sú založené na vybíjaní si vlastnej frustrácie na psovi a používaní násilia voči nemu, nevedú k správaniu psa, ktoré jeho majiteľ považuje za žiaduce.
Okrem toho, ako ukázal výskum, svojmu psovi potom spôsobujeme nielen fyzickú ujmu.
Pozitívne a averzívne metódy. V čom je rozdiel?
Ako sa ukázalo, skupina výskumníkov z univerzity v Porte, pod vedením Any Catariny Vieiry de Castro skúmala účinky metód založených na averzii na pohodu spoločenských psov.
Averzívne metódy si v poslednom čase získavajú čoraz väčšiu popularitu medzi majiteľmi psov.
Vo všeobecnosti sa ako averzívne metódy akceptuje používanie ostňov, škrtiacich alebo elektrických obojkov, ale medzi averzívne metódy patrí aj obyčajné použitie ťahania za bežný obojok alebo krik.
Metódy založené na averzii sú metódy, ktoré využívajú skôr „negatívne posilnenie“ ako pozitívne metódy, t. j. metódy založené na odmene, na niečom príjemnom pre psa.
Stručne povedané: pri pozitívnych metódach je pes odmeňovaný za dobre vykonanú úlohu, za správanie, ktoré si želáme (napr. po povele „sadni“ si pes sadne a potom dostane pamlsok, slovnú pochvalu alebo chvíľu hry s psovodom). Pri averzívnych metódach sa pes koriguje napr. trhnutím, elektrickým impulzom za niečo, čo by nemal robiť.
Tým, že sa pes pri takýchto averzívnych metódach naučí vyhýbať sa podnetu, ktorý je pre neho nepríjemný (trhnutie, škrtenie na škrtidle alebo elektrický impulz), bude sa snažiť vyhnúť aj správaniu, ktoré je s týmto podnetom spojené.
Zástancovia averzívnych metód sú často toho názoru, že práve tie prinášajú výsledky výcviku psov rýchlejšie ako pozitívne metódy.
Odporcovia sú naopak toho názoru, že tým, že psovi spôsobujeme bolesť, že mu spôsobujeme nepríjemné pocity, nevytvárame so psom puto a že učenie sa presadzuje vyhýbaním sa nepríjemnému podnetu a strachom.
Kto má teda pravdu a aký účinok majú v skutočnosti averzívne metódy na psa?
Skúmanie hladiny kortizolu v slinách a úzkostného správania u psov
Cieľom štúdie portugalskej výskumnej skupiny bolo posúdiť vplyv typovo špecifických výcvikových metód na spoločenské psy. Na štúdii sa zúčastnilo 92 spoločenských psov, z ktorých boli prijatí do zamestnania:
- 42 psov zo škôl založených na pozitívnych metódach odmeňovania,
- 22 psov zo škôl založených na zmiešaných, averzívno-pozitívnych metódach
- 28 psov zo škôl využívajúcich averzívne metódy.
Analýza štúdie bola vykonaná zo záznamov a analýzy zloženia slín psov v rôznych situáciách. Sliny sa analyzovali na obsah kortizolu v situáciách pri výcviku, ale aj mimo výcviku, napríklad doma, a záznamy sa použili na analýzu stresového správania psov a celkového stavu správania psa.
Dôležité je, že správne hodnotenie vplyvu výcvikových metód na pohodu psa by malo zahŕňať posúdenie ich vplyvu počas výcvikového scenára aj po ňom.
Emocionálne stavy zvierat sú ovplyvnené priamymi odmeňujúcimi alebo trestajúcimi skúsenosťami (ovplyvňujú krátkodobé stavy) a kumulatívnymi skúsenosťami s odmeňujúcimi alebo trestajúcimi skúsenosťami (ovplyvňujú dlhodobé stavy).
Preto sa očakáva, že v dôsledku opakovaného vystavenia averzívnym podnetom bude mať výcvik metódami založenými na averzii vplyv na afektívne stavy psov aj z dlhodobého hľadiska, ktoré presahuje rámec výcviku, tréningovej situácie.
Výskumný program vybraných psov trval tri roky a závery analýzy správania psov pri výcviku a mimo neho a analýzy hladín kortizolu v slinách psov pri výcviku a mimo neho hovoria o používaní averzívnych metód.
Budú závery štúdie vyhovovať majiteľom?
Po ukončení štúdie a analýze zozbieraného materiálu výskumníci z Porta dospeli k záveru, že psy v skupine s averzívnymi metódami boli v úlohe o kognitívnych chybách pesimistickejšie ako psy v skupine s pozitívnymi metódami.
Psy v skupine so zmiešanými metódami vykazovali viac správania súvisiaceho so stresom, častejšie sa nachádzali v stave napätia a počas výcviku sa častejšie zadýchavali ako psy v skupine s pozitívnymi metódami.
Hoci sa skupiny so zmiešanými metódami a skupiny s averzívnymi metódami nelíšili vo výkone v úlohe o kognitívnych chybách ani v hladine kortizolu, v prvej skupine sa prejavilo viac správania súvisiaceho so stresom a častejšie sa nachádzali v stave napätia a nízkeho správania.
Tieto zistenia naznačujú, že averzívne metódy výcviku, najmä ak sa používajú vo vysokom pomere, ohrozujú pohodu spoločenských psov v kontexte výcviku aj mimo neho.
Prečo bola analýza hladiny kortizolu v tejto štúdii taká dôležitá?
Negatívny vplyv dlhodobého stresu na mozog a následne aj na ostatné telesné orgány nebol dlho známy.
Účinky dlhodobého stresu na organizmus sú spojené s vylučovaním stresového hormónu kortizolu kôrou nadobličiek. Podobne ako u ľudí je to aj v prípade psov, ktoré skúmala v experimente Ana Catarina Vieira de Castro.
Sympatický nervový systém sa aktivuje v prvých okamihoch po spustení stresora a je zodpovedný za tzv. reakciu bojuj alebo uteč a v momente akútneho stresu je organizmus zameraný na prežitie hrozby, t. j. na maximalizáciu svojej kapacity. Na druhej strane, keď nehovoríme o rýchlej reakcii na krátku stresovú udalosť, ale o pravidelnom, dlhodobom vystavení stresu, telo aktivuje druhý mechanizmus zapojený do stresovej reakcie – os HPA. Vtedy začne kôra nadobličiek produkovať glukokortikosteroidy, najmä dnes už známy kortizol.
Zatiaľ čo adrenalín a noradrenalín, ktoré vznikajú v systéme „bojuj a utekaj“ ako reakcia na krátkodobý stres, rýchlo miznú z krvi po skončení stresora, kortizol zostáva v krvi dlhšie, dva až šesť dní, a ak sa situácia so stresorom nezmení, hladiny kortizolu pretrvávajú v krvi oveľa dlhšie, ak nie chronicky, čo sa potom nazýva distres.
Ukázalo sa, že trvalo vysoké hladiny kortizolu spojené s chronickým stresom spôsobujú atrofiu určitých nervových spojení v mozgu a bránia tvorbe nových neurónov.
Pri chronickom strese môže dokonca dôjsť k odumieraniu neurónov, ktoré nespôsobuje nič iné ako kortizol.
Vo všeobecnosti má chronický stres vplyv na zdravie psa (narušená je kôra nadobličiek, kde sa tvorí kortizol), jeho schopnosť učiť sa alebo jednoducho – na jeho náladu.
Bez toho, aby ste upadli do šialenstva. Stres sa nedá úplne odstrániť
Pri pohľade na výskum averzie, resp. jej zneužívania voči psom, a na závery, ktoré z tohto výskumu vyplynuli, vedci tvrdia, že stres alebo dlhodobý stres je pre psy jednoducho škodlivý, rovnako ako pre ľudí.
Nemožno to však dotiahnuť do extrému a nie je možné úplne odstrániť stres, stresory a… averziu aplikovanú na psov.
Je však na nás ako majiteľoch, aby sme sa rozhodli, ako často a v akej intenzite budeme túto averziu používať. Aj ťahanie psa za vodítko alebo obojok s cieľom zachrániť mu život – zabrániť mu zjesť niečo zakázané alebo ho odtiahnuť z rušnej cesty – bude tiež averzia, ale krátkodobá.
Majitelia tiež nie sú schopní chrániť svojho psa pred bežným stresom, ktorý sa vyskytuje každý deň v každodennom živote. Zdravý pes s podporou svojho majiteľa, ktorý nezhoršuje jeho stres, sa dokáže vyrovnať s výskytom krátkodobého stresu prostredníctvom učenia a výcviku.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Mysleli si, že si kupujú šteniatko huskyho. Tu je to, čo vyrástlo z roztomilého psíka
Trasie sa váš pes? Chce vám odovzdať dôležitú správu
