Človek by povedal, že popôrodné obdobie je to najdojemnejšie a najvzácnejšie pre matku a jej dieťa. Áno, veď aj vlastne je, v ideálnom prípade. Dve bytosti, ktoré boli doposiaľ vnútorne prepojené si zrazu pozerajú do očí a jedna bez druhej nedokáže jestvovať.
Hlavu máme plnú rád, ako si treba vychutnať každý okamih, lebo nikdy sa už nezopakuje. Staré mamy nezabúdajú na povzbudivé slová, aké to máme teraz jednoduché, veď máme všetko. Žiadne vyváranie plienok, náročná práca na poli, pečenie chleba. LEN sa starať o dieťa.
Ale čo keď v našej hlave prebieha akýsi súboj myšlienok, ktorý nedokážeme ovládať? Strach, úzkosť, pochmúrne myšlienky nás oberajú o silu každým dňom viac a viac. Zrazu si uvedomíme, že naše dieťa už lozí po štyroch a my nepociťujeme šťastie. Nedokážeme to.
„Ako to, že sa neusmievaš, keď prechádzaš práve tak krásnym obdobím v živote?“ Ak ste túto vetu od nikoho nepočuli a ani si neviete predstaviť čo mám na mysli, ste šťastná matka. Verte mi. Ja sama som vhupla do sveta, v ktorom som chcela robiť všetko bezchybne a podľa tabuliek, lebo však, tak sa to má!
Až pokiaľ som sa nedostala do stavu, keď som si začala namýšľať, ako nič nezvládam. Plač môjho syna mi spôsoboval triašku. Keď odmietal jesť v beznádeji sa mi od nervozity mihala hmla pred očami. Jeho dýchanie počas spánku som vnímala viac ako monitor dychu pod matracom, lebo prvá rada od našej pediatričky bola: „Nikdy ho nenechávajte spať v polohe na brušku, syndróm náhleho úmrtia sa vyskytuje čoraz častejšie!“ Ako spalo moje dieťa? No predsa na brušku.
Strachy a neistota prichádzali ako také ataky, ktoré mi spôsobovali vnútornú bolesť a cítila som sa veľmi slabá na to, aby som sa s radosťou starala o svojho syna.
Starostlivosť o dieťa
V dnešnom svete sú akoby určované pomyselné normy, čo a ako by malo byť, aj čo sa týka starostlivosti o dieťa. Ak niečo robíme inak, „ako sa to má robiť“, sme terčom útokov a nenávistných komentárov. Toto niekedy naše mamy nepoznali.
Sociálne siete majú aj takúto temnú stránku, ktorá neraz ubližuje ľuďom, nie len ženám, či matkám. Porovnávame sa s ostatnými, veľa čítame, zisťujeme, chceme byť dokonalé. Navonok je všetko ideálne, ale v našom vnútri to prežívame inak. Naša duša plače.
Ale, zamyslime sa. Chceme, aby sa naše dieťa pozeralo na „dokonalú“ mamku, ktorej sa lesknú oči od sĺz alebo chceme byť obyčajné mamky s chybami, ktoré majú každý deň radosť v duši aj na tvári?
Zdroj: Instagram/bizikova_tereza
Pochybnosti
So svojou skúsenosťou sa podelila už pred časom aj modelka Tereza Bizíková. Na svojom instagrame sa s fanúšikmi podelila o svoj príbeh rodičovstva. „Sú veci, ktoré ma na materstve vôbec neprekvapili a dovolím si tvrdiť, že som ich aj zvládla, ale je tu vec, ktorú som nezvládla. A to psychické zdravie, o ktorom sa žiaľ až tak nehovorí“, uviedla modelka a matka dcérky Olívie.
„Bola som psychicky vyhoretá, smutná, nebavilo ma stretávať sa s nikým a už vôbec nie počúvať reči o materstve, rodičovstve, o tom, čo by som mala robiť, nemala robiť, kde som urobila chybu, že moje deti vtedy robili toto a toto a jedli hentamto a podobne. Pre mňa ako mladú neskúsenú maminu to bolo dosť stresujúce.“
„Začala som o sebe pochybovať, ako o matke, o Olivke a o tom, či som urobila správne, že prišla mne na svet. Cez toto obdobie som si prechádzala niekoľko mesiacov, strácala som svoju váhu, nechutilo mi jesť, piť a nespávala som a do toho všetkého nespávalo ani moje dieťa a taktiež odmietalo stravu,“ priznala Tereza.
Modelka ďalej adresovala ostatným mamkách povzbudivé slová o tom, že toto obdobie ju veľa naučilo a je zaň rada, že jej prišlo do života. Nebála sa vyhľadať odbornú pomoc psychologičky a tiež spánkovej poradkyne pre dcérku.
Vydumanky
Tereza Bizíková sa v spolupráci s neziskovou organizáciou Vysmiata duša mamky stala jej ambasádorkou. Je to organizácia, ktorá poskytuje pomoc matkám, ktoré trápia popôrodné úzkosti či depresie.
„Keď sa staráš o seba, staráš sa aj o dieťa,“ je motto, ktoré dominuje na portáli Vydumamky. Tento projekt má byť nie len informačným zdrojom, ale aj bezpečným miestom pre ženy, ktoré trápi rovnaký problém. Portál prichádza s reálnymi príbehmi žien, aby viac priblížili skutočný obraz materstva, a tým dali nádej všetkým matkám.
Téma duševného zdravia by sa mala častejšie objavovať v médiách, aby sme sa o našich problémoch nebáli rozprávať. Tak, ako sa staráme o svoj zovňajšok, rovnako venujme pozornosť aj svojmu vnútru. Ak sa jablko zvonka javí ako krásne a červené, neznamená to, že po rozkrojení nás neprekvapí hniloba. To, čo sa deje v našom vnútri je mnohokrát podstatnejšie ako to, aký make-up máme na tvári.
Monika Mikolajová
Súvisiace články
Rodičia, ovládate jednoduché pravidlo prvých 3 minút?
Dve malé deti. Prežívate to podobne ako Veronika Cifrová Ostrihoňová?
Zdroj úvodnej foto: Pixabay
