Jaroslav Kapusniak pôsobil  ako profesionálny hasič 25 rokov. Zastával viaceré pozície. Od roku 2011 šéfoval Krajskému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru v Žiline. Dnes si síce užíva zaslúžený dôchodok, no s hasičinou sa stále nevie rozlúčiť.

Jaroslav Kapusniak a jeho vášeň

Čo vás motivovalo, aby ste sa stali hasičom?

Jaroslav Kapusniak: V dobrovoľnom hasičskom zbore som od svojich 8. rokov. Začínal som ako hasič DHZ Turzovka.

Priťahovala ma predstava byť stále niekomu nápomocný a pomáhať druhým. Často sme sa zúčastňovali hasičských súťaží a možno vtedy som začal rozmýšľať o tom, že sa stanem hasičom. Venoval som sa aktívne rôznym športovým aktivitám, ale hasičina mi najviac prirástla k srdcu.

Takže s odstupom času neľutujete svoje rozhodnutie pôsobiť v tejto oblasti.

Svoje rozhodnutie byť hasičom by som ani pri spätnom zamyslení sa nemenil. Prehodnocujem a vraciam sa aj do minulosti, no som presvedčený, že hasičina je môj život.

Čo všetko spadá do pôsobnosti hasičov? Čo všetko riešia a akých prípadov je najviac?

Do pôsobnosti hasičov spadá najmä záchrana osôb a ochrana majetku následkom nežiaducich udalostí, ako je požiar, dopravné nehody, prírodné a iné mimoriadne udalosti spôsobené prírodnými javmi ako povodne, rozsiahle lesné požiare, veterné a snežné kalamity a podobne.

Hasiči vykonávajú štátny požiarny dozor – prevenciu pred vznikom požiaru, posudzujú stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti.

Najčastejšie riešia práve požiare a takisto dopravné nehody. Ďalšiu kategóriu tvoria zásahové činnosti, a to technické a ekologické zásahy.

Kedy sa aj hasičovi tisnú slzy do očí?

Ktoré prípady vám za tie roky najviac utkveli v pamäti? 

Prípady sa samozrejme líšia, ani jeden nie je navlas rovnaký. Možno podobný. Najviac, si myslím, že každému človeku utkvie v mysli záchrana ľudského života, najmä pri autonehodách, kde sú zranené aj deti.

Požiare obydlí, lesné požiare, kde nasadzujú život aj samotní hasiči. Zapojil som sa do hasenia lesných požiarov, odstraňovania prírodných kalamít.

Možno najviac mi utkvel v pamäti lesný požiar vo Vyšnej Boci, takisto prírodná kalamita vo Vrátnej v roku 2014. Zosuv pôdy vtedy znehodnotil 54 áut. Stresujúce bolo pomyslenie, či sa v niektorom aute nenachádza osoba.

Takisto požiar píly v Oravskom Podzámku, vo Vojenskej nemocnici Ružomberok, kde som sám prebral velenie…

Hasiči vraj občas majú čo robiť, aby udržali slzy. Prezraďte, kedy sa vám slzy tisli do očí. 

V prípadoch smrteľných nehôd, pri ktorých sa nedokáže pomôcť postihnutým osobám. Takisto aj pri požiaroch obydlí, kde spravidla z nedbanlivosti dôjde k usmrteniu spôsobenému splodinami horenia, alebo k priamemu uhoreniu.

Momentálne ste na dôchodku, znamená to, že už ste s predchádzajúcou prácu stratili kontakt úplne? Nerozmýšľate do budúcna o tom, že by ste ešte aktívne mohli kolegom pomáhať?

S predchádzajúcou prácou som kontakt nestratil. Vykonávam prácu odborného asistenta na Vysokej škole v Žiline. Svoje skúseností odovzdávam študentom.  

Venujem sa aj mládeži, trénujem v DHZ Podvysoká žiakov, s ktorými sa zúčastňujem žiackych hasičských  súťaží. Som aj aktívny člen súťažného družstva DHZ Podvysoká.

Hasičina je môj život, takže určite stále pracujem s myšlienkou aktívne pomáhať kolegom.

Hoci som už  na dôchodku, myslím si, že som ešte neprišiel do cieľa svojej cesty a pevne verím, že budem mať možnosť vo svojej hasičskej ceste pokračovať. Môj odchod nebol dobrovoľný a myslím si, že bol nespravodlivý.

Mária Sliacka

Súvisiace články

Verte svojim deťom. Sú to veľkí bojovníci, vyzýva mamička, ktorej dieťatko zázrakom prežilo

DOG FITNESS: Aj domáci miláčikovia potrebujú cvičiť

^{Zdroj úvodnej foto: Jaroslav Kapusniak/Karol Achberger}