Husákove manželky: Prvá ho podviedla, druhá zomrela pri leteckom nešťastí

Dnes, 18. novembra, ale v roku 1991, vo veku 78 rokov zomrel posledný komunistický prezident Gustáv Husák. Svoj relatívne krátky politický „dôchodok“ strávil Husák v rodinnej vile v Bratislave. Dožill ho však sám.

Hoci bol Gustáv Husák dvakrát ženatý, prišiel o obe ženy. S jednou sa rozviedol, druhá zomrela pri leteckej havárií. Kto boli ženy v živote československého prezidenta?

Herečka a prvá žena slovenskej divadelnej réžie Magda Lokvencová

Prvou ženou prezidenta Husáka bola herečka a divadelná režisérka Magda Lokvencová. Bola považovaná za krásnu a úspešnú ženu.

„Magda bola krásna, sympatická, príjemná a charizmatická žena. Rada sa rozprávala s ľuďmi a keď vošla do miestnosti, všetko v nej ožilo. Mnohí sa pýtali, ako ju dokázal Husák očariť. Zamlada to však bol fyzicky veľmi pekný muž,“ vysvetlil pre portál Život historik Tomáš Černák.

S Husákom sa Lokvencová zoznámila už počas štúdia. Ona študovala na banskobystrickom gymnáziu, on tam prednášal ako vysokoškolský študent práva.

Následne sa vzali. Keď bol Husák počas vykonštruovaných komunistických procesov zatknutý a uväznený, odmietala sa rozviesť, hoci bola kvôli Husákovi perzekvovaná.

Nevydržala však čakať, upozorňuje portál iDnes. Keď Husáka v roku 1960 po deviatich rokoch za mrežami pustili, zistil, že jeho žena má milostný vzťah s hercom Ctiborom Filčíkom.

Vzťah medzi Gustávom a Magdou sa skončil rozvodom, aj keď spolu mali dvoch synov. Zdravotne vyčerpaná herečka zomrela v roku 1966 vo svojich necelých 50-tich rokoch na následky mozgovej príhody.

Viera Čáslavská

Druhou Husákovou ženou bola Viera (rodená Čáslavská), vyštudovaná právnička, ktorá sa počas okupácie aktívne zapojila do Slovenského národného povstania a po vojne pracovala ako novinárka.

Bola to inteligentná, kultivovaná, vzdelaná žena. Hovorila výborne francúzsky, nemecky a anglicky.

Aj ona mala za sebou neúspešné manželstvo, aj keď s Husákom začala chodiť ešte v čase, keď bola formálne vydatá.

Ich zväzok je do dnešných dní opradený mnohými mýtmi typu, že išlo o fingovaný zväzok, alebo že Husáka dotlačila k ženbe komunistická strana, dokonca naliehavé hlasy vraj prichádzali aj z „bratského“ Sovietskeho zväzu. Údajne na neho tlačil aj samotný Brežnev. Historik Tomáš Černák všetky tieto fámy vyvracia.

S ich manželstvom sa spájajú aj ďalšie dohady. Údajne ako manželia ani nežili. Malo to byť skôr veľké priateľstvo. Husák zrejme nedokázal zabudnúť na prvú manželku, režisérku Magdu Lokvencovú, uvádza portál Pluska.

Letecká havária

Husák však prišiel aj o druhú manželku. V októbri 1977 bola Viera v Bardejovských kúpeľoch. Ako silno krátkozraká zrejme prehliadla schodík, spadla a zlomila si ruku.

Keďže bola prezidentovou manželkou rozhodli sa ju previezť vrtuľníkom do Bratislavy. A to sa jej stalo osudným.

Keď sa blížili k cieľu, padla hustá hmla. Ľudia na letisku dodnes tvrdia, že takú nikdy predtým ani potom nezažili. Posádka odmietla pristáť v Piešťanoch.

Onedlho sa vrtuľník v 60-kilometrovej rýchlosti zrútil do kukuričného poľa pri bratislavskom letisku.

Záchranárom však znemožňovala orientáciu hmla a tma. Zároveň nevedeli, kde presne vrtuľník spadol. Našli ho až po 50 minútach. Dvaja piloti, mechanik aj Viera Husáková boli mŕtvi.

„Keby Viera nebola manželka vysokého politického predstaviteľa, neleteli by s ňou z kúpeľov z Bardejova pre zlomenú ruku až do Bratislavy, ale ako obyčajného smrteľníka by ju operovali v Košiciach,“ upozornil historik.

Podľa historika a spisovateľa Michala Macháčka táto tragická udalosť Husáka výrazne poznamenala a zmenila. Z energického muža, ktorý sa púšťal do politických bitiek, sa stal apatický, rezignujúci človek, konzervátor súčasného stavu.

„Ľudia, ktorí mu boli nablízku, hovorili, že už to bol iný Husák ako predtým,“ vysvetlil Macháček.

Vyspovedal sa Gustáv Husák pred smrťou?

Aj s udalosťami pred smrťou samotného Husáka sa spájajú rôzne domnienky.

Gustáv Husák sa aj po revolúcii v roku 1989 o politické dianie stále čulo zaujímal. Odmietal však verejne vystupovať a poskytovať rozhovory novinárom.

Podľa historika Michala Macháčka prijímal len niektoré návštevy, napríklad lídra postkomunistickej Strany demokratickej levice (SDĽ) Petra Weissa, ktorý bol slovenským veľvyslancom v Česku, informuje portál SeznamSprávy.

Pred jeho smrťou sa však odohrala značne diskutovaná udalosť záverečnej fázy Husákovho života. Tento zatvrdnutý komunista údajne v nemocnici prijal sviatosti Katolíckej cirkvi – spoveď, sväté prijímanie a pomazanie chorých.

Husáka sa rozhodol na večnú cestu vypraviť arcibiskup Ján Sokol, ktorý sa za pacientom vybral z vlastného rozhodnutia. Sokol uviedol, že Husák so zaopatrením súhlasil. „Mohol urobiť aj to, čo urobil prezident Beneš, keď za ním prišiel spovedník – otočiť hlavou. Doktor Husák ale nič také neurobil,“ vysvetlil Sokol.

Husákovi synovia však popierali, že by sa ich otec chcel na sklonku života obrátiť k Bohu.