10.06.2025 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Tom Meaker).
Zemolez ovíjavý je jednou z mála popínavých rastlín, ktorá spája intenzívnu vôňu s dekoratívnymi plodmi. Jeho efektné kvety priťahujú motýle a po odkvitnutí sa menia na červené bobule, ktoré zdobia záhradu až do zimy. Predstavujeme osvedčené odrody, zásady pestovania a praktické tipy na starostlivosť o túto výnimočnú rastlinu.
Foto: shutterstock/Tom Meaker
Zemolez ovíjavý – voňavá popínavá rastlina
Lonicera periclymenum, známa ako zemolez ovíjavý, bola opísaná botanikmi už v 16. storočí. Prirodzene sa vyskytuje v atlantickom pásme – od južných končín Maroka cez západnú Európu až po južnú Škandináviu. V prirodzených biotopoch je čiastočne chránená, čo znamená zákaz zberu rastlín z lesa. V záhradných podmienkach dorastá zvyčajne do výšky 4 – 5 metrov.
Táto rastlina vyvíja tenké, pravotočivé stonky s charakteristickým chýbajúcim jadrom v dreve – čo je u popínavých rastlín zriedkavá vlastnosť. Mladé výhonky majú sivozelenú farbu s fialovým povlakom a povrch ich vrcholov je lepkavý vďaka žľaznatému ochlpeniu. S časom stonky drevnatejú a pokryjú sa šupinatou, sivou kôrou. Listy, usporiadané oproti sebe, majú dĺžku 4 až 8 cm, sú vajcovité, s krátkymi stopkami a výrazne žilkované – biela hlavná žilka kontrastuje s tmavozelenou čepeľou. Táto vlastnosť sa využíva v záhradných aranžmánoch, najmä v kombinácii s rastlinami s tmavými alebo striebornými listami. Vďaka ohybnosti stoniek sa zemolez bez problémov ovíja okolo pergol, mreží a kmeňov stromov.
Kvitnutie začína zvyčajne koncom mája a trvá do augusta, pričom najintenzívnejšia vôňa je večer. Kvety tvoria rúrkovité koruny s dvoma pyskami. Spočiatku majú purpurovú farbu, postupne prechádzajú do krémových a žltých odtieňov. Vôňa priťahuje predovšetkým nočné motýle z čeľade Sphingidae, ktoré ako jediné dokážu dosiahnuť hlboký nektár. Včely a čmeliaky, ktoré nemajú tak dlhé ústa, často prehrýzajú bočné steny kvetu. Po odkvitnutí sa tvoria drobné guľaté bobule – intenzívne červené, s priemerom asi 8 mm. Hoci sú pre človeka mierne jedovaté, predstavujú dôležitý zdroj potravy pre vtáky, najmä drozdov, a zostávajú na výhonkoch až do začiatku zimy.
Odrody zemolezu ovíjavého
Medzi odrodami zemolezu ovíjavého si osobitnú pozornosť zaslúži odroda Belgica, ktorú radi volia záhradníci, ktorí si cenia voňavé rastliny. Začína kvitnúť už v polovici mája a nepresahuje výšku 3 metre, vďaka čomu sa hodí na malé konštrukcie, ako sú pergoly alebo mreže. Kvety tejto odrody majú krémovo-ružovú farbu a dobre kontrastujú s modrozelenými listami, čím vytvárajú dekoratívny akcent aj za zamračeného počasia. Belgica sa po ľahkom strihaní ľahko zahusťuje, dobre znáša mierne mrazy a patrí medzi odrody odporúčané pre začiatočníkov, aj kvôli nízkym nárokom na starostlivosť.
Odrodu s dekoratívnymi listami reprezentuje Harlequin. Harlequin je popínavá rastlina dorastajúca do výšky 3 metrov. Vyznačuje sa pestrými krémovo-zelenými listami a intenzívne voňavými žlto-ružovými kvetmi. Farba okvetných lístkov sa v chladnejšom počasí prehlbuje, preto je obzvlášť efektná v druhej polovici sezóny. Túto odrodu je najlepšie pestovať na stabilných drevených oporách, pretože príliš sa zahrievajúce kovové mreže môžu poškodiť mladé výhonky v horúcich dňoch.
Ľudia, ktorí hľadajú rastliny s dlhším obdobím kvitnutia, by sa mali zaujímať o odrody Serotina a Heaven Scent. Serotina kvitne pomerne neskoro, až v júli, ale kvety si udrží až do začiatku jesene, čím účinne predlžuje voňavú sezónu v záhrade. Na druhej strane, Heaven Scent patrí medzi najrozsiahlejšie odrody. Dorastá do dĺžky 7 metrov a je vhodná na výsadbu na vysokých mriežok alebo veľkých stromoch. Dobrú odolnosť voči nízkym teplotám vykazuje odroda Graham Thomas, ktorá začína pučať zelené výhonky už skoro na jar. Jej krémovožlté kvety sa výborne hodia k tehlám a drevu, čo z nej robí obľúbenú voľbu na výsadbu pri altánkoch, vchodoch na pozemky alebo pozdĺž záhradných chodníkov.
Ako pestovať zemolez ovíjavý?
Najlepšie podmienky pre rast zemolezu predstavujú polotienisté stanovište s prístupom rozptýleného svetla najmenej 4 – 5 hodín denne. Pôda by mala byť úrodná, humusová a stále mierne vlhká, s mierne kyslým alebo neutrálnym pH – optimálne v rozmedzí 6,0 až 7,0. Pred výsadbou môžete obohatiť záhradnú pôdu piatimi litrami zrelého kompostu a hrsťou fosforového hnojiva (napr. fosforečnan amónny), čo podporuje vývoj koreňov. Sadenice by sa mali sadiť v rovnakej hĺbke, v akej rástli v črepníku. Hneď vedľa nich umiestniť oporu – najlepšie drevenú s prierezom minimálne 4 cm – aby sa zabezpečila stabilná opora výhonkov. Ak sa popínavá rastlina sadí pri budove, musíte zachovať vzdialenosť 50 cm od steny, aby sa obmedzilo riziko prehriatia koreňového balu.
Vytrvalá rastlina vyžaduje pravidelné zalievanie, najmä v období sucha, ale neznáša stojatú vodu. Pri bezdažďovom počasí stačí jedno zalievanie týždenne v množstve 10 litrov vody na jednu rastlinu, avšak pri teplotách nad 30 °C by sa malo zalievať dvakrát častejšie. Aby sa obmedzilo odparovanie a chránila základňa výhonkov pred zamrznutím, odporúča sa rozložiť 5 cm vrstvu mulčovania z borovicovej kôry okolo základne rastliny. V prípade ťažkých a slabo priepustných pôd môže byť potrebné vytvoriť drenážnu vrstvu – 10 cm štrku alebo keramzitu na dne jamy – aby sa zabránilo hnitiu koreňov. Mladé výhonky, najmä v prvej sezóne po výsadbe, by sa mali stabilizovať jutovými šnúrkami, ktoré ich chránia pred poškodením vetrom.
Hnojenie sa začína od druhého roka po výsadbe. V marci používajte zložené hnojivo v dávke 40 g/m², najlepšie v pomere 10-5-20. Zatiaľ čo v júni sa dávka znižuje o polovicu, so zameraním na draslík, ktorý podporuje kvitnutie a zrenie plodov. Zemolez dobre znáša strihanie, hoci nie je povinné. V prvých troch rokoch je vhodné na prelome februára a marca orezať prírastky o jednu tretinu dĺžky, aby sa stimulovalo rozvetvenie. V nasledujúcich sezónach stačí odstrániť poškodené alebo choré výhonky.
Využitie zemolezu v záhrade
Zemolez ovíjavý má široké využitie v záhradných aranžmánoch ako popínavá rastlina vytvárajúca prirodzené krytie. Zasadený pri altánkoch, bránkach alebo pergolách už po niekoľkých sezónach vytvorí hustú zelenú bariéru, ktorá účinne oddeľuje priestory a zároveň napĺňa okolie jemnou vôňou. Na kmeňoch starších stromov táto rastlina nielenže plní dekoratívnu funkciu, ale tiež obmedzuje vysychanie pôdy a vytvára chladnejšiu mikroklímu. Vo verejných priestoroch, ako sú mestské parky, sa niekedy vysádza pri autobusových zastávkach alebo kovových oploteniach – rastie rýchlo, nevyžaduje časté strihanie a zároveň účinne maskuje prvky infraštruktúry.
V záhradných kompozíciách sa popínavá rastlina dobre kombinuje s inými druhmi – osobitne sa odporúčajú kombinácie s paviničom päťlístym , ktorý na jeseň sfarbuje do červena, čím vytvára kontrast s krémovými alebo ružovými kvetmi zemolezu. Na tienistých miestach môže rastlina rásť v spoločnosti tieňomilných trvaliek, ako sú paprade alebo muškáty, ktorých husté lístie dodatočne chráni pôdu pred stratou vlhkosti. Tam, kde je priestor obmedzený, sa osvedčili odrody pestované vo veľkých kvetináčoch. Nádoby s objemom minimálne 40 litrov musia byť vybavené vhodným odtokom, aby sa zabránilo stagnácii vody. Vôňa kvetov umožňuje vytvoriť príjemnú atmosféru aj na malých balkónoch alebo terasách.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Mrazuvzdorné rastliny do záhrady. Prežijú aj veľmi nízke teploty
Zabudnite na tuje. Lepší živý plot vytvoríte s 3 inými rastlinami. Váš sused bude zelený od závisti
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.
