31.03.2025 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/George Rudy).
Mnoho z nás by chcelo nazrieť do vlastnej hlavy a spomenúť si, čo sa dialo, keď sme mali 2-3 roky. Bohužiaľ, pamäť z ranného detstva sa prirodzene vytráca, čo sa označuje ako „detská amnézia“. Prečo si nepamätáme prvé roky nášho života? Vedci sa pustili do výskumu tejto témy.
Foto: shutterstock/George Rudy
Detská amnézia. Čo sa deje s našimi spomienkami?
Detská amnézia je jav, ktorý sa týka takmer každého človeka. Ide o ťažkosti pri spomínaní si na spomienky z prvých 3-4 rokov života. Neznamená to, že sa spomienky nevytvorili, ale s časom sa stávajú pre nás nedostupné. Ranná pamäť môže existovať, ale býva „skrytá“, akoby zapísaná v formáte, ktorý dnes nevieme prečítať.
Jej hranice sú plynulé a závisia napríklad od emócií, jazykového vývoja alebo opakovania udalostí. Súčasné výskumy, vrátane tých na Yaleovej univerzite, čoraz odvážnejšie naznačujú, že náš mozog si pamätá viac, než si uvedomujeme.
Prečo si nepamätám ranné detstvo? Vedci sa to rozhodli zistiť
Mnohí vedci sa už roky snažia pochopiť, prečo ako dospelí nedokážeme spomenúť prvé roky nášho života. Vedci z Yaleovej univerzity sa spýtali: je to preto, že vtedy vôbec neexistujú spomienky, alebo existujú, ale dojčatá ešte nemajú schopnosť ich vyjadriť? Na túto otázku odpovedali experimentom so 26 deťmi vo veku od 4 mesiacov do 2 rokov.
Dojčatám ukazovali fotografie tvárí, predmetov a scén z každodenného života. Následne sa zisťovalo, či dokážu rozpoznať obrázky, ktoré už predtým videli. Dôležité bolo, ako dlho dieťa sústredí pohľad na známu vec.
„Ak dieťa videlo niečo predtým, obvykle sa na to po druhom zobrazení pozerá dlhšie“
– vysvetlil Turk-Browne v článku uverejnenom v časopise ScienceDaily.
Celý experiment bol precízne naplánovaný – deti si najprv pozreli obrázky a potom ich opakovania, pričom aktivita ich mozgu bola monitorovaná pomocou magnetickej rezonancie. Vďaka tejto metóde sa vedci dopracovali k prekvapivým záverom.
Koľko si pamätajú dojčatá? Prekvapivo veľa
Výsledky výskumu, ktoré boli zverejnené 20. marca v Science, obrátili doterajšie presvedčenia o pamäti dojčiat. Ukázalo sa, že hipokampus, konkrétne jeho zadná časť zodpovedná za epizodickú pamäť, reaguje u malých detí veľmi podobne ako u dospelých. Čím väčšia bola aktivita hipokampu pri prvom kontakte s obrázkom, tým dlhšie sa dieťa po druhom zobrazení na obrázok pozeralo.
„To naznačuje, že deti naozaj vytvárajú spomienky, aj keď ich ešte nedokážu vyjadriť“
– vysvetlil Turk-Browne. Inými slovami: niečo sa v tých malých hlavách zapisuje.
Najsilnejšie reakcie boli pozorované u detí starších ako 12 mesiacov, ale aj u mladších bolo vidno, že pamäťové procesy sú aktívne. To znamená, že naše prvé spomienky môžu existovať, ale sú „skryté“ v nedostupných častiach pamäte. Tento výskum však nekončí, pretože tím už plánuje ďalšie testy. Momentálne skúma, či predškoláci dokážu rozpoznať videá natočené z ich perspektívy počas detstva. Predbežné výsledky naznačujú, že áno, a spomienky môžu pretrvať dlhšie, než sa predpokladalo.
Foto: shutterstock/SpiritArt
Čo sa teda deje neskôr?
Turk-Browne predkladá dve možné hypotézy. Buď spomienky jednoducho zanikajú, pretože neboli upevnené, alebo zostanú niekde uložené, ale časom stratíme prístup k nim. Čoraz viac sa ukazuje, že druhá možnosť je pravdepodobnejšia, čo potvrdzujú nielen štúdie na deťoch, ale aj experimenty na zvieratách.
„To môže znieť ako sci-fi, ale veda čoraz odvážnejšie vstupuje do tejto oblasti“
– priznal výskumník.
Znamená to, že si niekedy spomenieme na svoj prvý krok alebo úsmev? Zatiaľ je známe len jedno: naša pamäť funguje oveľa skôr, než sme si mysleli. Len sa stále nevieme k týmto spomienkam dostať.
Kedy začínajú Vaše spomienky?
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Spôsob na lepší a dlhší spánok? Odborníci upozorňujú na chodidlá
Najkrajšia vôňa na svete. Takéto parfumy by vám všetky kamarátky závideli
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.
