24.04.2024 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Pearl PhotoPix).
Vedci varujú, že obyvatelia Európy čoraz častejšie pociťujú tepelný stres. Letá sú na našom kontinente každým rokom horúcejšie a smrteľnejšie. Európa to už nedokáže zvládnuť.
Foto: shutterstock/Pearl PhotoPix
Výskumníci poznamenávajú, že minulý rok boli v Európe zdokumentované rekordné úrovne tepelného stresu. Ide o podmienky prostredia, s ktorými sa ľudské telo ťažko vyrovnáva, vrátane: s vysokou teplotou. Správa EÚ vytvorená službou Copernicus Climate Change Service a Svetovou meteorologickou organizáciou OSN (WMO) odhaľuje rozsah udalostí.
Leto v Európe začína byť nebezpečné
Dlhodobá tepelná záťaž, ktorá zahŕňa teplotu, vietor, vlhkosť a teplo zo zohriateho betónu, môže vážne ohroziť zdravie. V niektorých prípadoch môže dokonca spôsobiť smrť (v dôsledku úpalu alebo dehydratácie).
Špecialisti uvádzajú, že za posledných 20 rokov v Európe vzrástol počet úmrtí súvisiacich s teplom približne o 30 %. Letné horúčavy sú čoraz silnejšie a dlhšie.
„V celej Európe vidíme rastúci trend v počte dní tepelného stresu a rok 2023 nebol výnimkou“
– hovorí Rebecca Emertonová, klimatická vedkyňa z Copernicus
Emertonová dodala, že vlani bol rekordný aj počet tzv. extrémných tepelných stresov.
„Toto je ekvivalent ochladenia vetra nad 46 stupňov Celzia, vtedy je potrebné prijať opatrenia, aby sa predišlo zdravotným rizikám, ako je úpal“
– vysvetlila vedkyňa.
Vedci uvádzajú, že 23. júla minulého roka (bol to vrchol letných vĺn horúčav) asi 41 percent južnej Európy zažilo veľmi silný alebo extrémny tepelný stres. Jednotlivé oblasti v Grécku, Turecku, Taliansku a Francúzsku zažili až 10-dňový extrémny tepelný stres. Južné Španielsko zasa zažilo až 80 dní veľmi silného stresu tohto typu.
Vlny horúčav čoraz viac zasahujú Európu
Tepelný stres môže byť mimoriadne nebezpečný pre starších ľudí, deti, ľudí pracujúcich vonku a tých, ktorí bojujú s inými chorobami. Tento efekt je zároveň silnejší v mestách, kde je oveľa menej vegetácie a zároveň viac betónových plôch, ktoré sa dokážu zahriať na extrémne teploty.
„Naše budovy, mestá a životný štýl sú postavené na miernych a nízkych teplotách. Keďže ortuť stúpa v dôsledku ľudskej činnosti, severná Európa čelí bezprecedentnej adaptačnej výzve“
– povedala Emerton.
Silnejšie a dlhšie horúčavy spolu so starnúcou európskou populáciou môžu mať podľa odborníkov „vážne následky pre verejné zdravie“.
„Vidíme, že máme čo do činenia s nadmernou úmrtnosťou, keď vidíme extrémne vlny horúčav, aké sa stali v roku 2023. Toto zvýšenie úmrtnosti… postihuje veľkú väčšinu európskych regiónov. Je to vážny problém“
– povedal Alvaro Silva, klimatológ vo WMO.
Štúdie ukazujú, že Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Ľadovce vo všetkých oblastiach Európy sa zmenšili a Grécko zažilo najhoršie požiare v histórii EÚ. Zároveň bol predchádzajúci rok poznačený aj oveľa väčším počtom povodní, ktoré celkovo postihli 1,6 milióna ľudí. Odhaduje sa, že ekonomické náklady extrémnych udalostí dosiahli celkovú výšku 13,4 miliardy EUR.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Ohrozenie miliónov, strata miliárd. Čína má vážny problém
Medveď pri Snine odvliekol býka z ohrady „Vlk by to nezvládol“
