01.10.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: Pexels/AnnaShvets pexels.com/EKATERINA BOLOVTSOVA).
Inteligencia je len čiastočne vrodená vlastnosť. Svoje intelektuálne schopnosti zvyčajne rozvíjame počas detstva a dospievania, ale nie každý si uvedomuje, že naše IQ sa môže kedykoľvek v živote zmeniť. Čo spôsobuje jeho zníženie?
Čo je to vlastne IQ?
Termín IQ často používame na označenie inteligencie, ale čo to vlastne znamená? IQ je skratka z anglického výrazu „intelligence quotient“, čo znamená inteligenčný kvocient. V praxi ide o výsledok IQ testov, ktorý zisťuje naše mentálne schopnosti, ako je uvažovanie, logické a abstraktné myslenie, ako aj rýchlosť učenia.
V súvislosti s IQ urobil dôležité pozorovania výskumník James R. Flynn z University of Otago na Novom Zélande. V roku 1984, po analýze výsledkov testov zo 14 krajín, si všimol, že IQ v populácii západných civilizačných krajín sa od začiatku 20. storočia z roka na rok zvyšuje. Hovoríme o troch bodoch za desaťročie, teda približne 0,3 bodu za rok. Táto tendencia sa nazývala Flynnov efekt.
Môžu sa úrovne inteligencie meniť?
V prvom rade je vhodné zdôrazniť, že podľa modernej vedy môžeme rozlíšiť dve základné formy ľudskej inteligencie:
- fluidná inteligencia – schopnosť uvažovať, transformovať a generovať. Inými slovami, je to schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám a schopnosť využívať nadobudnuté vedomosti v neznámych situáciách.
- kryštalizovaná inteligencia – schopnosť porozumieť kultúrnym a sociálnym informáciám a zapojiť ich do každodenného myslenia.
IQ testy sa zameriavajú na fluidnú inteligenciu, čo znamená, že demonštrujú našu schopnosť rýchlo sa rozhodovať o nových problémoch. Fluidná inteligencia sa zvyčajne rozvíja počas detstva a ranej dospelosti, ale s vekom môže klesať. Ako však vedci dokazujú, existujú faktory, ktoré môžu tento pokles urýchliť.
Mýtus o multitaskingu. Je to skutočne žiaduca vlastnosť?
V dnešnej dobe je multitasking žiaducou vlastnosťou najmä medzi zamestnancami. Množstvo podnetov, ktoré nás v dnešnom svete obklopujú, znamená, že čoraz viac rozdeľujeme svoju pozornosť a v dôsledku toho sa čoraz viac stávame multitaskingom.
Ako však uviedol profesor Earl Miller z Massachusettského technologického inštitútu, vykonávanie viacerých činností naraz nie je vlastnosťou úspešných ľudí alebo ľudí s vysokým IQ, práve naopak – môže ho znížiť až o 10 bázických bodov. Multitasking podľa neho ničí našu produktivitu, zasahuje do kreatívneho myslenia a vedie k viacerým chybám.
Podľa neurovedca je pozornosť obmedzeným zdrojom a náš mozog dokáže uložiť iba obmedzené množstvo informácií naraz. Má teda obmedzenú schopnosť myslieť na veľa vecí naraz.
„Naše mozgy nie sú navrhnuté tak, aby sa vysporiadali so zmyslovým preťažením.“
– čítame v jeho článku uverejnenom v časopise Fortune.
Vedci sa domnievajú, že dlhé a časté šoférovanie môže znížiť IQ
V roku 2017 sa objavil výskum, ktorý naznačuje, že jazda autom viac ako dve hodiny denne môže mať negatívny vplyv na naše IQ a v dôsledku toho prispieť k zníženiu inteligencie. Vedci skúmajúci, ako sedavý spôsob života ovplyvňuje ľudský mozog, zistili, že skóre IQ klesalo rýchlejšie u Britov v strednom veku, ktorí každý deň jazdili na dlhé vzdialenosti.
Štúdie sa zúčastnilo viac ako 500 000 Britov. Každý deň 2 až 3 hodiny denne jazdilo autom 93 000 ľudí. Zistili, že mentálna sila tejto skupiny klesala rýchlejšie ako u tých, ktorí nešoférovali vôbec alebo jazdili menej ako hodinu.
Podobný výsledok mali aj ľudia, ktorí pozerali televíziu viac ako tri hodiny denne – ich inteligencia sa v priebehu piatich rokov znižovala rýchlejšie.
Ovplyvňuje strava inteligenciu? Tu je návod, ako sa starať o náš mozog
Strava má obrovský vplyv na fungovanie nášho tela a našu pohodu. Niektoré živiny ako omega-3 mastné kyseliny majú veľký vplyv na fungovanie nášho mozgu. Z tohto dôvodu sa oplatí zaradiť do našej stravy veľké množstvo rýb, orechov a zeleniny, vrátane: železa, ako je špenát alebo brokolica.
Nesprávna strava bohatá na mastné a sladké produkty môže zasa negatívne ovplyvniť náš organizmus. Cukor aj tuk zhoršujú funkciu mozgu a konzumácia veľkého množstva spracovaných produktov a konzervačných látok môže potenciálne znížiť naše IQ.
Chronický stres a inteligencia
Dlhodobý stres, ktorý nedokážeme uvoľniť, môže mať na náš organizmus veľmi negatívny dopad a niekedy môže viesť aj k mnohým ochoreniam v tele. Chronický stres oslabuje našu koncentráciu, spôsobuje poruchy spánku a vedie k zápalovým reakciám organizmu.
Negatívny vplyv stresu na náš organizmus opakovane potvrdili aj vedci vo svojich štúdiách. Neurovedci z Kalifornskej univerzity v Berkeley zistili, že chronický stres spôsobuje dlhotrvajúce zmeny v štruktúre a funkcii mozgu.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Toto sú najšpinavšie miesta a predmety v kuchyni. Majú na sebe najviac choroboplodných zárodkov
Najkratší inteligenčný test na svete. 80 percent ľudí nepozná odpoveď
