16.9.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: pexels.com/Juan Pablo Serrano Arenas/Tatiana Syrikova).

Väzba medzi rodičom a dieťaťom je základom nielen pre vývoj dieťaťa, ale aj pre to, aby sa stalo rodičom. Vytvára sa od prvých dní života dieťaťa a vyžaduje si našu pozornosť a pripravenosť byť blízko. Stáva sa, že z rôznych dôvodov je vytváranie puta s dieťaťom pre otcov menej intuitívne ako pre matky. Väzba s otcom je však pre dieťa mimoriadne dôležitá.

Dr. Gordon Neufeld, medzinárodne uznávaný klinický psychológ a odborník na vývoj dieťaťa, napísal knihu o väzbe medzi rodičom a dieťaťom. Kľúčové posolstvo je obsiahnuté v slovách: „Tajomstvo rodičovstva nespočíva v tom, čo rodič robí, ale v tom, kým je pre dieťa.“

Väzba je najdôležitejšia

Ak je to tak, potom je budovanie vzťahu založeného na puto dôležitejšie ako všetky „výchovné metódy“, ktoré poznáme. Čo je to puto? Neufeld ho definuje ako osobitný druh vzťahu, ktorý robí z rodiča „základňu, z ktorej dieťa vychádza do sveta, jeho azyl, do ktorého sa môže vrátiť, zdroj jeho inšpirácie“. Tento druh vzťahu umožňuje dieťaťu cítiť lásku, ktorú mu darujeme, ale zároveň ho robí zraniteľným voči nášmu vplyvu – prijíma našu starostlivosť, vzhliada, keď mu ukazujeme správny smer, a obracia sa na nás so svojimi starosťami a dilemami. Neufeld poukazuje na veľmi dôležitú skutočnosť, ktorá sa zdá byť samozrejmá, ale často nám uniká: deti nás automaticky neuznávajú ako autoritu len preto, že sme dospelí, že ich máme radi a že vieme, čo je pre ne dobré. Na to, aby nás nasledovali, potrebujú bezpečné puto.

Dotyk a blízkosť sú základom väzby

Na začiatku života je väzba založená na jednoduchom fyzickom kontakte a uspokojovaní základných potrieb dieťaťa. A nejde len o dojčenie! Novorodenec, samozrejme, potrebuje jesť, ale predovšetkým túži po fyzickej blízkosti, teple, dotyku, objatí. Názorne to ilustruje experiment, ktorý v 60. rokoch 20. storočia uskutočnil Harry Harlow. Hoci by sa dnes považoval za krutý, nápadne upriamuje pozornosť na dôležitosť fyzickej blízkosti u cicavcov, ktorými napokon sme.

Harlow skúmal správanie mláďat opíc druhu rhesus, ktoré oddelil od ich matiek. Navrhol pre ne dva typy „umelých matiek“. Obe boli vyrobené z drôtu. Jedna držala fľašu s mliekom, ktoré si opice mohli samy vypiť; druhá nemala mlieko, ale namiesto toho bola jej drôtená konštrukcia potiahnutá mäkkou, príjemnou látkou, ktorá imitovala opičiu srsť. Opice, ktoré Harlow skúmal, si oveľa častejšie vyberali na maznanie matku pokrytú mäkkou látkou. Keď boli hladné, na chvíľu sa od nej oddelili, aby sa napili mlieka z fľaše. Výsledky štúdie boli pre vedca prekvapujúce – pred štúdiou predpokladal, že potreba uspokojenia hladu, od ktorej koniec koncov závisí fyzické prežitie, je dôležitejšia ako potreba dotyku, nehy a blízkosti.

Otec si vytvorí puto so svojím dieťaťom

Väzba, ktorá sa začína fyzickou blízkosťou a náklonnosťou, sa časom vyvinie do citovej blízkosti. A hoci mnohí otcovia považujú za jednoduchšie tráviť čas so svojím dieťaťom, keď je o niečo staršie, s budovaním puta sa neoplatí čakať! Otec môže byť batoľaťu blízky už od prvých dní jeho života. Rovnako ako mama:

• nosiť ho na rukách,
• maznať ho,
• hojdať,
• masírovať mu kolikové bruško,
• rozprávať sa s ním a spievať mu,
• hojdať ho,
• meniť mu plienky,
• mazať mu podráždenú pokožku,
• kúpať ho,
• prebaľovať ho….

Hoci sa tieto činnosti zvyčajne spájajú so starostlivosťou a môže sa zdať, že dieťaťu je jedno, kto ich vykonáva, opak je pravdou. Dieťa totiž rozoznáva rozdiel v dotyku, spôsobe hojdania, rozoznáva vôňu a hlas tých, ktorí sa oň starajú. Zapojením sa do akejkoľvek činnosti, ktorá zahŕňa dotyk, starostlivosť a fyzickú blízkosť, otec buduje pevné základy svojho vzťahu s dieťaťom a zároveň pestuje svoj vzťah s matkou dieťaťa, ktorá určite ocení pocit podpory a spolupatričnosti, ktorý pociťuje, keď vidí otcovu angažovanosť. Nezáleží na tom, že dieťa si nebude vedome pamätať, kto mu v tých prvých dňoch častejšie menil plienky. Jeho telo si bude pamätať dotyk a blízkosť, jeho nervový systém rozpozná otcovo objatie a nezameniteľný rytmus hojdania, keď si odrie koleno a v niekoľkých rokoch sa rozbehne do rodičovského náručia. Na tomto základe, vybudovanom v prvých dňoch, týždňoch a mesiacoch, sa buduje dôvera, ktorá sa bude rozvíjať a vyplácať ešte mnoho rokov – možno až do konca života.

Udržiavanie väzby

Ak sa dieťa cíti pri otcovi bezpečne, nachádza útechu v jeho objatí, je pripravené tento vzťah rozvíjať a bude sa o to snažiť. S dvoj-, troj- alebo štvorročným dieťaťom sa už dá hrať, blázniť, pozerať si knižky a stavať veže z kociek. Je to tiež čas na prvé rozhovory, vôbec nie o hlúpostiach – dieťa je zvedavé na celý svet a to, čo sa o ňom teraz dozvie, má zásadný význam pre jeho budúcnosť.

• Sú ľudia okolo neho priateľskí?
• Je bezpečné prejavovať pri nich emócie, vyjadrovať svoje potreby, povedať „nie“?
• Je láska mamy a otca bezpodmienečná?
• Je svet bezpečným miestom a má správanie ľudí okolo zmysel?

Prvé roky života dieťaťa sú pre otcov skvelou príležitosťou na prehĺbenie ich puta (alebo jeho vybudovanie, ak sa tak z nejakého dôvodu nestalo skôr). Tým, že otec trávi s dieťaťom čas, je k nemu pozorný, snaží sa pochopiť, čo svojím správaním komunikuje, vytvára si vzťah, na ktorý sa môže odvolať, keď sa objavia prvé problémy a konflikty. V tomto veku je dôležité ukázať prijatie všetkých detských emócií: plaču, kriku, vzrušenia. Aby sa dieťa naučilo zaobchádzať s emóciami, je potrebné mu umožniť ich prežívať. Reagujte na žiadosti dieťaťa: s rešpektom odmietnite, keď je to potrebné, ale tiež povedzte „áno“, keď je to možné.

Pri budovaní väzby v tomto veku pomáha aj uvedomenie si vývojových možností dieťaťa – neočakávajme od dieťaťa, ktoré má niekoľko rokov, sebakontrolu a zdravý rozum! V tomto období života ich dieťa jednoducho nie je schopné. Jeho perspektíva zahŕňa len tu a teraz a emócie majú oveľa viac čo povedať ako racionálna časť mozgu. Tá sa však rozvíja neustále, ak dieťa zažíva dôveru, bezpečie a lásku – a keď príde čas, bude prekvitať.

Otcovia starších detí môžu udržiavať puto so svojimi deťmi tým, že budú spoločne tráviť čas pri aktivitách, ktoré sa obom stranám páčia. Podeľte sa s dieťaťom o to, čo vás baví, zistite, ako si môžete spolu zahrať váš obľúbený šport, vezmite ho na miesta, ktoré má rado, vytvorte si vlastné rituály – týždenné stolové hry pri pizzi alebo milované koláče. Ak máte radi hry, kúpte také, ktoré sú vhodné pre vaše dieťa, a hrajte sa s nimi. Ak vás baví kupovať viac sád kociek, dovoľte si to – pamätajte, že spoločné aktivity a vášne vám pomôžu byť si blízki.

Bez ohľadu na vek vášho dieťaťa nezabúdajte, že fyzická blízkosť je stále dôležitá – a dieťa, ktoré sa môže maznať so svojím otcom, keď je v puberte alebo na začiatku dvadsiatky, má skutočný poklad – a je skutočným pokladom.

Redakcia Vášeň v tebe.

Súvisiace články:

Keď ju po pôrode uvidel jej otec, zdesene skríkol. Dnes má 2 roky. “Milujem jej pokožku”

Keď ženích ušiel, nevesta sa vydala za jeho otca. Neuveriteľné!