29.7.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Sharomka).
Rodičia, ktorí sa rozhodnú mať jedno dieťa, sú často vystrašení takzvaným „syndrómom jediného dieťaťa“. Ide o teóriu, ktorá sa vzťahuje na súbor charakteristík, ktoré sa spájajú s tým, že dieťa je jedináčik. Skôr než však rodičov začnú zožierať výčitky svedomia, je vhodné sa pozrieť na to, či existujú nejaké pevné dôkazy o tom, že absencia súrodenca ovplyvňuje osobnosť alebo správanie. Je syndróm jediného dieťaťa vedecky podložený?
Odkiaľ sa vzal syndróm jedináčika?
Teória syndrómu jedného dieťaťa (syndróm jediného dieťaťa) naznačuje, že dieťa vyrastajúce bez súrodencov nemusí získať primerané sociálne zručnosti a môže byť sebeckejšie, osamelejšie a „rozmaznanejšie“.
Syndróm jedináčika má negatívnu konotáciu – jedináčik je vykresľovaný ako sebecký a neschopný vytvárať hlbšie väzby. Myšlienka syndrómu jedináčika má svoj pôvod v práci psychológov 19. storočia.
E. W. Bohannon z Clarkovej univerzity v Massachusetts vo svojej knihe Štúdia o zvláštnych a výnimočných deťoch podrobne opísal výsledky dotazníka, ktorý vyplnilo 200 respondentov. Bohannon sa respondentov pýtal na vlastnosti jedináčikov, ktoré poznali. Takmer 100 % respondentov (196 dotazníkov) označilo tie bez súrodencov za nadmerne rozmaznané.
Bohannon a jeho kolegovia s týmito zisteniami súhlasili, a tak sa zrodil „syndróm jediného dieťaťa“. Skepsu voči deťom, ktoré nemajú súrodencov, v tom čase posilňovala skutočnosť, že rodiny strednej vrstvy mali tendenciu mať menej detí (a často len jedno), čo vyvolávalo obavy privilegovanej spoločenskej vrstvy z nárastu „nižších vrstiev“ obyvateľstva.
Na začiatku dvadsiateho storočia sa niektorí obávali, že jedináčikovia sú vychovávaní k precitlivenosti – keď rodičia sústredia všetky svoje starosti a obavy na jedného potomka, ten sa stane precitliveným a nakoniec sa z neho stane hypochonder so slabými nervami.
Syndróm jediného dieťaťa nie je skutočný
Stereotypy o jedináčikoch sú v spoločnosti stále silné. Rodičia jedináčikov často počúvajú výčitky od členov rodiny (a iných osôb), akú škodu spôsobujú svojmu dieťaťu tým, že ho vychovávajú bez súrodencov. Nový výskum naznačuje, že jedináčikovia sú stále vnímaní negatívne. Vyčíta sa im, že sú menej altruistické ako deti, ktoré majú súrodencov.
Toni Falbo, psychologička z Texaskej univerzity v Austine, ktorá je jedináčikom, v roku 1986 analyzovala viac ako 200 štúdií na túto tému a dospela k záveru, že charakteristiky jedináčikov a detí so súrodencami sa nelíšia. Jediným rozdielom bolo, že jedináčikovia mali zrejme silnejšie puto s rodičmi v porovnaní s deťmi so súrodencami.
V roku 2018. Andreas Klocke a Sven Stadtmüller z Frankfurtskej univerzity aplikovaných vied skúmali správanie jedináčikov, prvorodených detí a detí so súrodencami. Okrem iného sa zaoberali vzťahom medzi rodičmi a deťmi a skúmali, ako ľahko sa dieťa dokáže rozprávať s rodičmi o dôležitých otázkach.
Dvadsaťpäť percent jedináčikov priznalo, že ich vzťah s rodičmi je pozitívny. Necelých 24 percent prvorodičiek, 20 percent stredných detí a 18 percent detí, ktoré boli najmladšie v súrodeneckej skupine, tiež deklarovalo pozitívny vzťah s rodičmi.
Podľa štúdie z roku 2019 navyše jedináčikovstvo nemá významný vplyv na väčšinu osobnostných vlastností. Autori štúdie opísali štúdiu v časopise Social Psychological and Personality Science, ktorá zistila, že medzi jedináčikmi a deťmi so súrodencami nie je významný rozdiel v osobnosti. Dôkazy naznačujú, že medzi týmito dvoma skupinami nie je rozdiel ani v úrovni altruizmu.
Rozdiely medzi jedináčikom a dieťaťom so súrodencami
Jedna štúdia z roku 2016 zistila, že jedináčikovia dosahujú vyššie skóre v oblasti flexibility, sú kreatívnejší ale menej príjemné ako deti so súrodencami.
Štúdia ukázala, že medzi jedináčikmi a deťmi so súrodencami existujú významné rozdiely v určitých oblastiach mozgu, ktoré môžu ovplyvniť správanie súvisiace s tvorivosťou a príjemnosťou. Vedci dospeli k záveru, že mať alebo nemať súrodencov môže ovplyvniť vývoj štruktúry mozgu a správania.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Nahrávala, čo opatrovateľka robila s jej dcérou, keď sa nikto nedíval. Nemohla tomu uveriť
Čo o vás vypovedá posledná číslica vášho roku narodenia? Čo neočakávate
