Čím ste starší, tým rýchlejšie čas letí? Bohužiaľ, nie je to mýtus

9.1.2025 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Yuganov Konstantin)

Ako je možné, že sme už v roku 2025? Veď sme len pompézne vstúpili do nového tisícročia, nie je možné, aby už uplynulo štvrťstoročie! Začínate aj vy chápať slová svojich rodičov a starých rodičov, ktorí si s nostalgiou povzdychli nad stále rýchlejšie plynúcim časom? Skutočne sa s pribúdajúcim vekom čas zrýchľuje? Ak áno, odkiaľ sa berie táto závislosť? Vedci sa rozhodli odpovedať na túto otázku. A majú pritom dobrú radu, vďaka ktorej by sme mohli uponáhľané dni, mesiace a roky trochu spomaliť.

Rutina zrýchľuje čas

Podľa starých prísloví je pojem času veľmi premenlivý. Hodina strávená s milovanou osobou uplynie iným tempom, pretože sa bude zdať ako niekoľko minút, zatiaľ čo pri čakaní v rade na vyšetrenie u odborníka to bude úplne iný pocit. A pritom je to koniec koncov presne tých istých 60 minút. Potom je tu ten neznesiteľný pocit, že čím sme starší, tým viac sa čas zrýchľuje a roky nám „unikajú“. A vlastne sa nemýlime.

Štúdia uverejnená v časopise International Journal of Environmental Research and Public Health o subjektívnom vnímaní toho, ako rýchlo plynie čas, jasne spája vnímanie rýchlosti plynutia rokov s vekom. Podrobný prieskum na vzorke 423 ľudí vo veku 17 – 81 rokov ukázal, že nie dni alebo týždne, ale vnímanie plynutia rokov sa zdá byť s pribúdajúcim vekom rýchlejšie. Súvisí to s … rutinou. Ako je to možné?

Ide o menej neplánovaných udalostí, viac opakujúcich sa činností, malý počet podnetov, ktoré prinášajú nové skúsenosti. Jednoducho povedané: čím sme starší, tým viac sa usadzujeme. Samozrejme, môže to súvisieť s poklesom energie, potrebou odpočinku a pokoja v našej „starobe“. Ale práve predvídateľnosť po sebe idúcich dní, tie isté miesta, ktoré navštevujeme stále dokola, poradie každého dňa naplánované do poslednej minúty spôsobujú, že dni „splývajú“ do týždňov, mesiacov a nakoniec rokov.

Ak to porovnáme s obdobím dospievania, v ktorom prevládala nepredvídateľnosť, spontánnosť, absencia pevných plánov a postoj „raz si to prežil“, „carpe diem“ a „bude to tak, ako to má byť“, spôsobuje, že náš mozog, torpédovaný adrenalínom, emóciami a vzrušením, subjektívne „predlžuje“ čas a chce zaznamenať čo najviac detailov nepredvídateľných dobrodružstiev. To nás núti myslieť si, že keď sme boli mladší, každý deň trval tak dlho ako teraz mesiac.

Existujú spôsoby, ako trochu spomaliť tento zrýchľujúci sa stroj ubiehajúcich rokov. Hoci fyzicky sme čoraz obmedzenejší a, priznajme si, nikdy nebudeme schopní vnímať svet ako zvedavé dieťa, ktoré takmer každý deň robí niečo po prvý raz, takže chvíľa, keď po prvý raz lezie po rebríkoch na detskom ihrisku, sa nám zdá ako večnosť, uskutočnenie niektorých, hoci aj malých zmien v živote nám môže pomôcť schladiť a subjektívne spomaliť čas, ktorý nám letí medzi prstami. Teraz, keď už vieme, že rutina je nepriateľom subjektívneho pohľadu na rýchlosť zrniek piesku v presýpacích hodinách, skúsme ju prelomiť.

Stačí aj málo

Nejde o to, aby ste sa zrazu úplne vzdali svojich zvykov, času na jedlo alebo spanie. Pre náš mozog bude zmenou, keď sa prejdeme do inej časti mesta alebo pôjdeme do iného parku. Bude to zmena, keď navštívime dávno strateného priateľa alebo pôjdeme do múzea. Ide o „novinku“, o niečo, čo ešte nepoznáme a čo „prekvapí“ naše neuróny. Každá nepredvídaná udalosť, každá nová tvár, ochutnávka nového jedla v zaujímavej spoločnosti – to všetko nás prinúti „zaregistrovať“ viac detailov, presnejšie si zapamätať a z dlhodobého hľadiska „predĺžiť“ čas strávený novým spôsobom. Čím častejšie budeme svoju rutinu vystavovať takýmto „šokom“, tým menej budeme mať pocit, že čas „beží“.

Rovnako dôležité je oceniť prítomnosť a sústrediť sa na ňu. Zbavme sa neustáleho spomínania a porovnávania toho, čo je, s tým, čo bolo. Naša myseľ sa nás bude vždy snažiť presvedčiť, že „kedysi bolo všetko lepšie/ľahšie/zaujímavejšie“. Ale pozor: na „tu a teraz“, ktoré sa nám dnes zdá nudné, budeme o ďalších 10 rokov spomínať aj ako na zaujímavejšie a oveľa plnšie. Cvičme sa teda v bdelosti. Žime v prítomnosti, bez porovnávania. A nechajme sa uniesť, aj keby to malo znamenať len víkendový výlet mimo mesta. Čím viac podnetov budeme mať, tým pomalšie bude plynúť čas.

Redakcia Vášeň v tebe.

Súvisiace články:

Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.