Pleseň zemiaková ničí paradajky. Prvé príznaky a rýchla likvidácia

08.06.2025 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Viktor Sergeevich).

Pleseň zemiaková je jednou z najnebezpečnejších hubových chorôb napádajúcich paradajky. Jej rýchle šírenie môže v krátkom čase zničiť celé úrody – ako na záhonoch, tak aj pod krytmi. Vysvetľujeme, aké sú prvé príznaky zemiakovej plesne na listoch, stonkách a plodoch paradajok. Zistite, ako chrániť paradajky pred plesňou a aké prostriedky používať, aby ste obmedzili straty.

Pleseň zemiaková – najväčší nepriateľ paradajky

Pleseň zemiaková je najnebezpečnejšie a najviac ničivé ochorenie paradajok, ktoré spôsobuje organizmus podobný hube Phytophthora infestans. Napáda rastliny z čeľade ľuľkovitých, predovšetkým zemiaky a paradajky. Patogén prezimuje v pôde a na zvyškoch rastlín, čo sťažuje boj s chorobou v nasledujúcich sezónach. Infekcia postupuje veľmi rýchlo a môže zničiť úrodu takmer zo dňa na deň.

Choroba sa obzvlášť intenzívne rozvíja vo vlhkých a chladných podmienkach a jej príznaky sa najčastejšie objavujú v júli a auguste pri pestovaní vonku, hoci v skleníkoch a fóliovníkoch sa môžu vyskytnúť už na jar. Pleseň zemiaková podporuje sekundárne infekcie inými patogénmi, čo vedie k hnilobe plodov a odumieraniu rastlín.

Prvé príznaky plesne na paradajkách

Prvé príznaky plesne zemiakovej sú často ťažko rozpoznateľné, pretože sa spočiatku objavujú ako nepravidelné, vodnaté, sivasto-zelené alebo sivé škvrny na listoch, stonkách a niekedy aj na zárodkoch plodov. Tieto škvrny majú nepravidelný tvar a môžu byť mierne priesvitné, pričom okolitá pletivo vyzerá zdravo. Pri vysokej vlhkosti vzduchu sa na spodnej strane listov, v mieste výskytu škvŕn, môže objaviť jemný biely povlak, ktorý sú spóry patogénu spôsobujúceho zemiakovú pleseň.

Postupne škvrny rýchlo hnednú, zväčšujú sa a pokrývajú čoraz väčšiu plochu listov a stoniek. Listy v postihnutých miestach začínajú vysychať a stonky môžu tmavnúť a odumierať.

Na nezrelých plodoch sa môžu objaviť tvrdé, hnedé škvrny, ktoré siahajú do hĺbky dužiny a spôsobujú tvrdú hnilobu. Niekedy sú škvrny na paradajkách pokryté aj bielym povlakom. Postupom času infikované plody začínajú hniť, čím strácajú svoju potravinovú hodnotu.

Prírodné spôsoby proti plesni zemiakovej na paradajkách

Prírodné spôsoby boja proti plesni zemiakovej sa zakladajú na prevencii, posilňovaní odolnosti rastlín a používaní domácich postrekov, ktoré obmedzujú vývoj patogénu a sú bezpečné pre životné prostredie aj zdravie ľudí.

Postrek z jedlej sódy

Overeným spôsobom je postrek z roztoku jedlej sódy – 1 lyžica sódy na 1 liter vody s pridaním niekoľkých kvapiek prostriedku na riad, ktorý zlepšuje priľnavosť kvapaliny na listy. Postrek treba používať preventívne alebo pri prvých príznakoch choroby, opakujúc ho každých 7–10 dní. Jedlá sóda mení pH povrchu listov na menej priaznivé pre vývoj patogénov a jej pravidelné používanie môže obmedziť šírenie plesne.

Postrek z droždia

Ďalším účinným prírodným prostriedkom je postrek z pekárskeho droždia. Na jeho prípravu treba rozpustiť 100 g čerstvého droždia v 10 litroch vody a touto zmesou pravidelne, najlepšie každý týždeň, postrekovať listy a zalievať rastliny. Droždie pôsobí antagonisticky voči patogénu spôsobujúcemu zemiakovú pleseň, bráni jeho rozvoju, a zároveň neškodí rastlinám ani plodom.

Treba však pamätať, že postreky obmedzujú rozvoj patogénu, no nie sú schopné úplne eliminovať chorobu pri silnej infekcii. V boji proti plesni zemiakovej netreba zabúdať na základné zásady hygieny pestovania. Napadnuté časti rastlín a zvyšky po zbere treba odstraňovať a zlikvidovať – nesmú sa kompostovať.

Prevencia plesne spočíva najmä v:

• Uplatňovaní osevného postupu

Pleseň zemiaková prezimuje v pôde a na zvyškoch rastlín. Pestovaním paradajok alebo zemiakov na tom istom mieste každoročne sa zvyšuje riziko prežitia patogénu a jeho rýchleho rozvoja v ďalšej sezóne. Osevný postup obmedzuje výskyt spór v pôde a prerušuje cyklus choroby.

• Používaní certifikovaného osiva

Certifikovaný materiál je zdravotne kontrolovaný. Týmto spôsobom sa pleseň nezavádza do pestovania už v štádiu výsevu.

• Zachovaní vzdialenosti medzi pestovaním zemiakov a paradajok

Oba druhy sú náchylné na zemiakovú pleseň a môžu sa navzájom infikovať. Oddelenie výsadieb obmedzuje možnosť prenosu spór vetrom, vodou alebo záhradným náradím, čo znižuje riziko rozvoja choroby.

• Polievaní výsadby ráno

Takéto konanie umožňuje listom počas dňa rýchlo vyschnúť, čo sťažuje vývoj patogénu. Dlhodobá vlhkosť na listoch podporuje klíčenie spór a infekciu, preto ranné polievanie skracuje čas, počas ktorého je rastlina vystavená plesni.

Čo prispieva k vzniku plesne zemiakovej na paradajkách?

Plesni zemiakovej nahrávajú dlhotrvajúce dažde, hmla, rosa a vlhkosť na listoch trvajúca 3–4 dni. Z tohto dôvodu by sa malo vyhnúť zmáčaniu listov pri zalievaní alebo používaniu rozprašovačov. Ak sa k tomu pridá aj teplota okolo 15–25 °C, infekcia prebieha veľmi rýchlo a príznaky sa objavia v krátkom čase. Čo ešte podporuje rozvoj choroby?

• Príliš hustá výsadba paradajok a nedostatočné vetranie

Malá vzdialenosť medzi sadenicami zvyšuje vlhkosť okolo listov a sťažuje ich vysychanie. Navyše v krytých podmienkach (skleníky, fóliovníky) nedostatočné vetranie a veľké rozdiely teplôt medzi dňom a nocou spôsobujú kondenzáciu vody na listoch a zvyšujú vlhkosť vzduchu.

• Nedostatočná hygiena pri pestovaní

Činnosti ako ponechávanie zvyškov rastlín v pôde, používanie znečistenej pôdy alebo náradia, ako aj pestovanie paradajok na miestach po iných ľuľkovitých rastlinách, ďalej zvyšujú riziko výskytu choroby, pretože patogén môže prežiť v pôde a rastlinných zvyškoch.

Redakcia Vášeň v tebe.

Súvisiace články:

Aké živiny potrebujú paradajky? Vyrobte si celoročné hnojivo z prírodných zložiek

Nepolievajte týmto paradajky. Môžete prísť o úrodu

Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.