02.06.2025 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/RomarioIen).
Aj keď sa už od čias Aristotela udržiava predstava, že človek má päť zmyslov, moderná veda ukazuje, že ich môže byť oveľa viac. Vnímanie teploty, hlad, rovnováha či dokonca plynutie času – to sú len niektoré z menej zrejmých zmyslov, ktoré denne používame. Svet zvierat odhaľuje ešte viac – schopnosti, ktoré ľudia ani nemajú. Čo všetko dokážeme vnímať bez toho, aby sme si to uvedomovali?

Foto: shutterstock/RomarioIen
Naozaj máme len päť zmyslov?
Niektorí filozofi a neurobiológovia tvrdia, že človek má desiatky zmyslov, ktoré dennodenne používa, hoci si to vôbec neuvedomuje.
Už Aristoteles vo svojom diele O duši (De Anima) opísal päť zmyslov človeka: zrak, sluch, čuch, chuť a hmat. Táto teória bola po stáročia prijímaná filozofmi aj vedcami a prežila až dodnes ako všeobecne uznávaná múdrosť. Zdá sa však, že Aristoteles sa mohol mýliť – nielenže sme objavili ďalšie zmysly, ale tie pôvodné sa ukázali byť oveľa zložitejšie.
Zmysly nášho tela, o ktorých často ani netušíme
Naše telo nevníma len vonkajší svet, ale aj to, čo sa deje vo vnútri – veď predsa cítime bolesť, hlad, smäd, búšenie srdca alebo pohyby v žalúdku a črevách. Tieto zmysly sa súhrnne nazývajú interocepcia. Vďaka nej mozog zachytáva signály z tela a môže na ne reagovať. Interocepcia hrá dôležitú rolu pri emocionálnej regulácii – ľudia s vyššou citlivosťou na telesné signály napríklad lepšie rozpoznávajú stres alebo úzkosť.
Zmysel pre rovnováhu (equilibriocepcia) nám pomáha udržiavať stabilitu pri státí a pohybe. Tento zmysel má základ v polkruhovitých kanálikoch vnútorného ucha, ktoré zachytávajú zmeny pohybu a gravitačné sily. Ak je narušený, vzniká pocit závrate či neistoty pri chôdzi.
Ďalším fascinujúcim zmyslom je propriocepcia (kinestézia), ktorá nám umožňuje vnímať polohu našich končatín a ich pohyb – aj bez toho, aby sme sa na ne museli pozerať. Tento zmysel je nevyhnutný pre športovcov, hudobníkov a vlastne každého, kto sa pohybuje. Ak ste niekedy stúpili vedľa schodu, ktorý tam „mal byť“, pocítili ste dôsledok dočasne zmätenej propriocepcie.
Vnímanie teploty je pre nás úplne prirodzené – pretože máme zmysel zvaný termorecepcia. Pomáha nám rozpoznávať teplotné rozdiely, hoci nie vždy ide o merateľné hodnoty. Zaujímavosťou je, že rôzne časti tela majú rôznu citlivosť – pery sú napríklad omnoho citlivejšie než chrbát ruky.
A premýšľali ste niekedy, prečo sa vám niektorý deň zdal rýchly a iný sa vliekol? Vaše telo vníma čas vďaka zmyslu chronocepcia – teda vnímaniu plynutia času. Tento zmysel je spätý s činnosťou mozgových štruktúr, ako je napríklad talamus a mozoček, ktoré porovnávajú signály z prostredia a tela.

Foto: shutterstock/Pearl PhotoPix
Zmysly súvisia aj s emóciami a rozhodovaním
Niektoré moderné štúdie naznačujú, že naše zmysly nie sú len nástrojmi pre vnímanie vonkajšieho sveta, ale aj pre pochopenie našich emócií. Napríklad citlivosť na telesné vnemy môže ovplyvniť empatiu – schopnosť vcítiť sa do iných. Telo a myseľ sú totiž úzko prepojené: vnímame, že „nám niečo nesedí“, hoci nevieme vysvetliť prečo. A práve tu vzniká pojem intuícia – akýsi „šiesty zmysel“.
Zvieratá majú vyvinutejšie zmysly než ľudia
Odborníci sa zhodujú, že človek má približne 12 až 13 zmyslov, niektorí tvrdia, že dokonca viac než 20. No mnohé zvieratá majú ešte ďalšie, špecifické zmysly, ktoré ľuďom úplne chýbajú.
Napríklad magnetorecepcia umožňuje vtákom, včelám, rybám a iným živočíchom orientovať sa na veľké vzdialenosti podľa magnetického poľa Zeme. Ľudia ju síce tiež majú, ale oveľa slabšie vyvinutú – niektoré pokusy však naznačujú, že by sme naň mohli reagovať nevedome.
Vo vodnom prostredí zasa niektoré ryby, ako žraloky, využívajú elektrocepciu, vďaka ktorej dokážu vnímať elektrické impulzy z okolia a lokalizovať tak svoju korisť. Táto schopnosť by bola pre ľudí výhodná v chirurgii, či dokonca v technológiách budúcnosti – vedci už skúmajú, ako by sa dalo niečo podobné využiť v rozšírenej realite.
A možno poznáte ľudovú múdrosť, že keď vtáky lietajú nízko, blíži sa dážď? Je to preto, že sú vybavené barorecepciou – zmyslom na vnímanie zmien atmosférického tlaku, vďaka ktorému sa dokážu ukryť pred búrkou. Niektoré cicavce tiež cítia zemetrasenia v predstihu – otázka znie, či je to len náhoda, alebo špecifický zmysel?

Foto: shutterstock/ant99
Viac než päť zmyslov
To všetko naznačuje, že človek aj zvieratá majú zložitejší vnútorný svet, než sme si donedávna mysleli. Naše vnímanie presahuje päť základných zmyslov a zahŕňa množstvo špecifických vnemov, ktoré sa denne zapájajú do nášho rozhodovania, pohybu, prežívaniu emócií aj kontaktu so svetom. A takzvaný „šiesty zmysel“, ktorý často spájame s intuíciou, nie je síce vedecky uznaný termín, ale mnohí ľudia veria, že nám pomáha pri dôležitých rozhodnutiach. Možno len čaká na svoje oficiálne objavenie.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Zdravotná sestra vysvetľuje, ako vyzerá umieranie. „Mal chvíle úplného vedomia“
Niekto sa vám snaží ublížiť sarkastickým komentárom? Položte mu túto jednu otázku
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.