11.11.2024 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: instagram/thefungifile).
Huba, ktorá bola kedysi považovaná za pochúťku, je dnes označovaná za smrteľne jedovatú. Čechračka podvinutá, je druh rozšírený v európskych lesoch a vyskytuje sa takmer všade na Slovensku. Nenápadné plodnice tejto huby, ktoré kedysi lákali gurmánov, môžu dnes priniesť vážne zdravotné následky.
Foto: instagram/thefungifile
Čechračka podvinutá (Paxillus involutus) sa až do druhej svetovej vojny bežne konzumovala v strednej a východnej Európe, hoci v anglických príručkách sa neodporúčala. V strednej a východnej Európe sa často jedla po nakladaní alebo solení. Bolo známe, že po požití v surovom stave dráždi tráviaci trakt, ale po tepelnej úprave sa považovala za jedlú.
Otázky o jej toxicite sa prvýkrát vynorili po tom, čo v októbri 1944 zomrel po jej konzumácii nemecký mykológ Julius Schäffer. Približne hodinu po tom, ako spolu s manželkou zjedli jedlo pripravené z týchto húb, Schäffer dostal zvracanie, hnačku a horúčku. Jeho stav sa zhoršil do takej miery, že ho nasledujúci deň hospitalizovali v nemocnici, kde mu zlyhali obličky a po 17 dňoch zomrel.
V polovici 80. rokov 20. storočia objavil švajčiarsky lekár René Flammer v hubách antigén, ktorý stimuluje autoimunitnú reakciu a spôsobuje, že imunitné bunky tela považujú vlastné červené krvinky za cudzie a útočia na ne. Napriek tomu až v roku 1990 príručky dôrazne varovali pred konzumáciou P. involutus a jedna talianska príručka ju odporúčala až do roku 1998. Pomerne zriedkavý imunohemolytický syndróm vzniká po opakovanom požití húb Paxillus. Najčastejšie vzniká vtedy, keď človek konzumuje hubu dlhodobo, niekedy aj niekoľko rokov.
Nebezpečná chemická látka involutín, prítomná v čechračke podvinutej, sa môže hromadiť v tele a postupne ničiť červené krvinky. To následne môže viesť k vzniku leukémie, a to aj niekoľko rokov po konzumácii huby.
Ako si nezamieňať čechračku podvinutú s inými hubami?
Čechračka podvinutá sa dá ľahko zameniť s inými, neškodnými druhmi, čo predstavuje výzvu pre hubárov. Čechračka podvinutá môže byť mätúca na identifikáciu, pretože jej vonkajší vzhľad sa často podobá na iné, neškodné druhy. Medzi charakteristické znaky patrí stočený okraj klobúka, konkávny tvar a žltohnedá alebo olivová farba. Čechračka podvinutá rastie od júna do novembra v ihličnatých aj listnatých lesoch, zvyčajne vo veľkom množstve. Často sa vyskytuje i mimo lesa v parkoch, v záhradách alebo v tráve medzi nízkymi kríkmi ďaleko od lesa.
Nezabúdajme na opatrnosť pri zbieraní húb a pozorne si overujme svoje nálezy v lese, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu. Ak si nie sme stopercentne istí konkrétnym exemplárom, je lepšie ho vôbec nezbierať. Jedna chyba by vás mohla stáť zdravie alebo dokonca život.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Stále je tu šanca na plné koše. Ktoré huby zbierať v novembri?
Vôbec nie kuriatka. Tieto huby sú ešte lepšie na miešané vajíčka
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.
