20.11.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: Shutterstock/Lia Koltyrina).
Vedci objavili niečo, čo sa nápadne podobá na polárnu žiaru. Na tom by nebolo nič zvláštne, nebyť toho, že úkaz sa odohral na Slnku. Dlhotrvajúce rádiové emisie pozorované nad veľkou slnečnou škvrnou odhaľujú predtým neznáme procesy.
Polárna žiara na Slnku
Tím astronómov, ktorí študujú rádiové emisie, objavil na našej centrálnej hviezde nezvyčajný jav. Asi 40 000 kilometrov nad tmavou slnečnou škvrnou zachytili rádiové emisie, ktoré mali vlastnosti polárnej žiary. Ako priznávajú, s takýmto hviezdnym úkazom sa stretli prvýkrát.
Slnečné škvrny sú zreteľne tmavšie oblasti na povrchu Slnka, ktorých hlavnou črtou je oveľa nižšia teplota ako teplota okolia a vykazujú mimoriadne silné magnetické pole. Kvôli kontrastu s neuveriteľne jasným povrchom hviezdy sa slnečné škvrny z našej perspektívy javia takmer čierne.
„Objavili sme konkrétny typ dlhotrvajúcich, polarizovaných rádiových vzplanutí vyžarovaných slnečnou škvrnou, ktoré trvali viac ako týždeň.“
– povedal Sijie Yu, astronóm z Centra pre výskum slnečnej a terestriálnej energie (NJIT-CSTR) Technologického inštitútu v New Jersey.
Podľa Národnej meteorologickej služby sú magnetické polia okolo slnečných škvŕn asi 2500-krát silnejšie ako tie na Zemi. To spôsobuje, že teplota v nich je nižšia ako v jasnejších častiach hviezdy.
Neznáme javy na Slnku
Analýza vĺn bola publikovaná v časopise Nature Astronomy. Emisie rádiových vĺn uvedené v článku boli prvýkrát pozorované v roku 2016 astronomickým observatóriom Very Large Array (VLA). Až tento týždeň však bolo možné predložiť rozbor javu, ktorý bol označený ako „podobný polárnej žiare“.
„Toto je úplne niečo iné ako typické prechodné rádiové impulzy Slnka, ktoré zvyčajne trvajú minúty alebo hodiny. Toto je vzrušujúci objav, ktorý by mohol zmeniť naše chápanie hviezdnych magnetických procesov“
– povedal Sijie Yu.
Polárne žiary na Zemi vznikajú, keď slnečný vietor, prúd plazmy prúdiaci zo Slnka, interaguje s atmosférou a magnetickým poľom. Potom plyny obsiahnuté v našej atmosfére začnú žiariť farbami v závislosti od koncentrácie konkrétneho plynu, len červenou a zelenou a dusík modrou a fialovou.
Na Slnku však máme dočinenia s trochu iným procesom. Na rozdiel od polárnej žiary na Zemi sa emisie polárnej žiary zo slnečných škvŕn vyskytujú v rozsahu stoviek tisíc kHz až približne 1 milión kHz. Je to preto, že magnetické pole slnečných škvŕn je tisíckrát silnejšie ako to Zemské.
Vedci si nemyslia, že rádiové emisie slnečných škvŕn priamo súvisia s načasovaním erupcií. Predpokladajú, že sporadické erupcie sú zdrojom dodatočných elektrónov v slučke magnetického poľa, ktoré závisia od slnečných škvŕn. Navyše sa ukazuje, že Slnko nie je v tomto smere jedinečné. Iné hviezdy sa môžu pochváliť podobným „rádiovým slnečným žiarením“.
Aj keď Slnko poháňa život na Zemi a je nevyhnutné na to, aby sme prežili, stále o ňom vieme veľmi málo. Vďaka najnovším technologickým výdobytkom a odhodlaniu vedcov sa to však pomaly začína meniť. Pochopenie procesov prebiehajúcich na našej centrálnej hviezde nám umožní lepšie sa pripraviť na možné anomálie.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Vedci objavili nové galaxie. Sú vzdialené 33 miliárd svetelných rokov
Astronautky stratili vo vesmíre tašku. Je viditeľná na oblohe
