25.09.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Faezah).
Ľudia takmer zmizli z povrchu Zeme asi pred 900 000 rokmi. K tomuto záveru dospeli genetici z medzinárodného výskumného tímu. To, čo ich viedlo k tomuto objavu, neboli informácie o nejakej prehistorickej kataklizme, ale analýza DNA moderných ľudí. Výsledky štúdie boli publikované v časopise „Science“.
Čo sa stalo v pleistocéne?
Tím vedcov zo Spojených štátov, Talianska a Číny určil, že v strednom pleistocéne, t.j. približne 900 000 pred rokmi došlo k kritickému momentu v dejinách nášho druhu.
Ľudská populácia vtedy dramaticky klesla. V kritickom momente bolo na celom svete iba 1280 reprodukčne životaschopných ľudí. História človeka, ako ho poznáme dnes, sa síce vtedy skončila, no vedci podporujú teóriu, že táto kríza prispela k dynamickému rozvoju našej inteligencie, pretože v dôsledku prirodzeného výberu sa mozog vyvíjal rýchlejšie.
Vedci zo Spojených štátov, Talianska a Číny boli vedení k objavu, že počas pleistocénu došlo k drastickému poklesu ľudskej populácie vďaka inovatívnej metóde odvodzovania minulej veľkosti populácie známej ako FitCoal.
Umožnila výskumníkom odvodiť presné demografické údaje zo sekvencií genómu 3 154 moderných ľudí. Ako vysvetľuje doktor Yun-Xin Fu, populačný genetik z University of Texas Health Science Center v Houstone a jeden z autorov štúdie, výsledky získané touto metódou odhalili, že pokles počtu našich predkov v tomto období viedol k drastickému strata genetickej diverzity.
Dramatický vývoj situácie. Vedcov tento objav prekvapil
Situácia, v ktorej bola ľudská populácia veľmi nízka, trvala podľa vedcov približne 117 000 rokov. Odhaduje sa, že kvôli tomu sa stratilo 65 až 85 percent genetickej diverzity, ktorá v tom čase existovala.
Ale mohlo to byť aj horšie. Toto dlhé obdobie minimálneho rastu populácie ohrozovalo existenciu ľudstva. V najhoršom období bolo na Zemi iba 1280 reprodukčne životaschopných ľudí.
Výskumníci naznačujú, že táto kríza vyplynula predovšetkým z klimatických zmien, ako sú zaľadnenia, teplotné výkyvy, veľké suchá a vyhynutie druhov, ktoré boli potenciálnym zdrojom potravy.
Vedci však naznačujú, že obmedzenie počtu jedincov a genofondu mohlo uľahčiť vznik nového druhu, ktorý je predkom moderného človeka. Dodnes však nevieme, ako dokázala taká malá populácia prežiť.
Čo pomohlo ľudstvu prežiť?
Je možné, že vynález ohňa a migrácia do oblastí s priaznivejšou klímou prispeli k následnému rýchlemu nárastu počtu ľudského druhu.
„Tento objav otvára novú oblasť evolučného výskumu, pretože vyvoláva veľa otázok. Kde títo ľudia žili, ako prekonali katastrofickú zmenu klímy a či prekážkový prirodzený výber urýchlil evolúciu ľudského mozgu. „
– hovorí Yi-Hsuan Pan, výskumník evolučnej a funkčnej genomiky na East China Normal University (ECNU).
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Bola objavená najstaršia drevená konštrukcia. Nevyrobili ju Homo Sapiens
Objav gréckych archeológov vrhá nové svetlo na kult bohov. Je prekvapujúce, čo našli
