2.6.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: súkromný archív Baška).

Ahoj! 

Čo si myslíte o kŕmení psov? Ja Vám poviem svoj názor. Ale asi sa Vám veľmi páčiť nebude. 

Nerozumiem, prečo si ľudia myslia, že my, hafani, budeme jesť každý deň to isté. Že sa nehanbia! Veď im by tiež nechutilo mať na raňajky rezeň so šalátom, na obed zase a na večeru opäť. Hocijako skvelé by to bolo, postupne to omrzí. Ľudkovia! Idem apelovať na váš zdravý rozum: Aj psy majú chuťové poháriky! A chcú mať z jedla tiež zážitok. Dobreee, dobreee,… niektorí z nás svoj prídel zhltnú, len sa tak zapráši. Ale niektorí si jedlo vychutnávajú a papajú pekne gustovne a pomaly. (Tým gustovne myslím, že jedlo fŕka len do jedného metra od misky, nie ďalej. Tých ostatných rátam za prasce.) Ale koľko ľudí, toľko chutí. A nemyslite si, že to platí len u ľudí.  U psov takisto. 

Ja som bola strašne prekvapená, keď som doma dostala prvýkrát mäso. Chodila som okolo neho, olizovala ho a tuho rozmýšľala, čo s ním mám asi tak robiť. Otrokyňa stála blízko a sledovala ma. Bála som sa ho schňapnúť, keď ma sledovala orlím zrakom. Ale nakoniec som sa odvážila a predstavte si, to bolo vážne pre mňa, na jedenie, len a len pre mňa. Nikto mi nevynadal za to, že som ho vzala. To bolo veeeľmi príjemné prekvapenie. 

Na ďalší deň som dostala takú bielu gebuzinu. Panička tomu vravela jogurt. Nebola som tým ktovieako očarená. Ono, jogurt by aj bol fajn, keby do neho nenasypala ten podivný nechutný prášok. Roboran. Ale nedala si povedať. Vraj ho musím papať, aby som mala zdravé kosti a kĺby. Lenže mne fakt, ale fakt prášky nechutia. Nie som žiaden narkoman! 

Ale večera už vyzerala lepšie. Rozhodne zaujímavejšie. Dostala som do misky zase niečo ružové. Kuracie krky a kuracie stehná. A zase som to len obdivovala a olizovala. A panička sa opäť smiala. 

Páčilo sa mi dostávať stále nové a nové veci na jedenie. Lenže potom sa začali priveľmi opakovať a prestali ma baviť. Tak som si začala vyberať, čo chcem a čo nie. Napríklad taká zelenina a ovocie išli bokom. Otrokyňa ich zamiešala medzi mäso, tak ja som sa musela potrápiť, aby som ich povyberala a povypľúvala po celej kuchyni. Ona má rada zelené, tak nech to je. Ja zo zeleného chcem len trávu, keď sa rozhodnem vonku sama popásť. 

Ozaj! Viete, čo je najsrandovnejšie jedlo? No predsa hrozno! Je senzačné. Vždy ma na začiatku prekvapí tá blana na ňom. Je to hladké, mäkké, ale pritom pevné,… ako taký balón naplnený fajnovou šťavou. Vždy sa s ním najskôr pohrám. Pocmúľam ho a vypľujem, nechám ho odkotúľať sa trochu ďalej, aby som ho mohla uloviť a zase si ho kus pováľam po jazyku. A keď ma to po asi tak piatich minútach prestane baviť, prekusnem ho zubom a vychutnávam si šťavičku. Ale aj to pekne postupne. Hrozno je skrátka skvelé! Samozrejme, nedostávam ho veľa. Je totižto pre psy jedovaté. Ale keďže nevážim 10 dkg, môžem si občas dopriať jednu bobuľku. 

Panička tvrdí, že som ťažko kŕmiteľná. Ale to sa veľmi mýli! Ja mám jedlo rada. Len musí byť vždy iné. Som proste gurmán a ako taká chcem ochutnávať vždy nové a nové chute. Už som skúšala barf, skúšala som konzervy, skúšala som dokonca granule, vlastne už som toho vyskúšala veľa. Otrokyni dochádzajú možnosti, tak som zvedavá, s čím príde nabudúce, keď začnem zase trucovať. 

Pamätám si ešte na granulový test, čo mi raz pripravila. Možno vám o ňom niekedy napíšem. Tiež si dobre spomínam aj na hru Kto z koho, keď ani jedna z nás nechcela ustúpiť pri kŕmení. 

Proste, ako som spomínala, som gurmán. A tiež: príležitosť robí vydierača. 

Tak dočítania nabudúce. Pa. Musím bežať, otrokyňa ma už ženie preč od klávesnice. Vraj musí uviesť na pravú mieru, čo som vám tu narapotala. 

Ahoj. Zdraví teda tentokrát aj tzv. Otrokyňa. Baškine kecy berte, prosím, s nadhľadom. Psy častokrát vedia sami, čo je pre ne dobré a čo nie. No nie vždy sa naozaj trafia. Krmivo býva často kameňom úrazu, už len keď si všimnete nadváhu či rovno obezitu u niektorých psov. Jednoducho povedané: krmivo majú ad libitum a sami netušia, koľko reálne potrebujú. Niektorí si vonku radi pochutia na odpadkoch a potom im je zle. Otravy nastražené neprajnými ľuďmi radšej ani nebudem spomínať. Pointa je, že čo sa týka kŕmenia, nie všetkým psom sa dá veriť v rozhodovaní. Preto som sa rozhodla tentokrát Baške do článku zasiahnuť. Nech nespôsobí nikomu žiaden problém. 

• Zvieratá majú chuťové poháriky, to je samozrejmé. Psy ich majú vyvinuté kus inak ako ľudia, preto im chutia aj „veci“, z ktorých sa človeku zdvihne žalúdok. Proti ich gurmánstvu je tu ale jedno veľké ALE: 
• ALE pre drvivú väčšinu psov je vhodné kŕmiť stále rovnako. Keď si konečne vyberiete nejaké granule, ktoré psíkovi sadli, najlepšie je zostať pri nich a nemeniť značku. Každá značka má totiž svoju receptúru, svoj spôsob výroby. Príchute nie je problém meniť zo dňa na deň. Ale prechod z jednej značky granúl na druhú by mal byť postupný. Pretože rýchly prechod vyvoláva hnačky. Tráviaci trakt psa sa musí prispôsobiť zmene a keď mu zmeníte krmivo zo dňa na deň, je to preň šok. 
• A čo znamená to „postupne„? Že si nové granule zabezpečím ešte vtedy, keď mi zvyšuje aj kus zo starých. A každú dávku miešam vždy v pomere postupne sa prevažujúcom k novým granuliam. Jeden deň dostane pes 100% starých granúl, druhý deň 85% starých a 15% nových, tretí deň 70% starých a 30% nových, štvrtý deň 50 na 50 a tak postupne sa dostanete až k tomu, že psovi môžete naservírovať 100% nových granúl. Čísla neberte doslovne. Je to od oka. Ideálne by prechod z jedného krmiva na druhé mal trvať dva týždne. Ale aj týždeň bude pre väčšinu psov (nie s prehnane citlivým trávením) dostačujúci. 
• Úplne inou kapitolou sú barfisti. Barf je pre psa prirodzenejší a jeho trávenie je jednoduchšie. Obyčajne psom aj viac chutí. A tej mojej sa rozhodne páči to obmieňanie, ako to už vyššie vysvetlila. Ale predtým, ako sa naň vrhnete, treba sa zamyslieť, či budete schopní psovi zabezpečiť všetky potrebné živiny. Tu som vás asi kus vystrašila. Tak vás rovno aj upokojím: nie je určujúce, či bude mať každý deň správny pomer živín. Správny pomer je dôležitý z dlhodobejšieho hľadiska. Tým ale zase nemyslím rok. Povedzme týždeň, trebárs dva. To by bol ideál. Aby ste do kŕmnych dávok v jednom týždni napratali všetko, čo pes potrebuje. Ten, kto si nie je istý, či to zvládne alebo nie je ochotný si to naštudovať (dostupnej literatúry je už na trhu dostatok), nech si radšej vyberie z už pripravených krmív v obchodoch: suché granulované krmivo, vlhké krmivo v konzervách či kapsičkách, vaničkách. Výber je bohatý. Tu ale tiež treba vedieť, čo hľadať: aký pomer vápnika a fosforu, aký obsah bielkovín je pre môjho psa najlepší…  
• O krmive sa toho dá písať neúrekom. Ale nebudem vás tým teraz už nudiť. No spomeniem ešte jednu vec: jedy. Keďže Baška sa stihla pochváliť, aká som nezodpovedná a že dostáva na hranie hrozno… Pre psov je mnoho potravín jedovatých. Medzi takéto potraviny patrí všetkým dobre známa čokoláda, kakao, alkohol, cibuľa, hrozno (a predovšetkým to sušené – hrozienka), kôstky a jadierka z ovocia (marhule, broskyne, čerešne,…), soľ a iné. Treba si uvedomiť, že každá látka je jed. V určitom množstve. Množstvo, ktoré ublíži 2-kg psíkovi, 30-kg psovi už nespraví nič. Ale aj tu existujú výnimky, ako je alergia či intolerancia nejakej látky. Takže opatrnosti nie je nikdy dosť, ako sa vraví. Alebo inak: ak nemusíte, neriskujte a neskrmujte potraviny, o ktorých viete, že môžu psom spôsobovať problémy. 
• Skrátka, kŕmenie je veda. Rovnako ako všetko, čím sa človek začne hlbšie zaoberať. 

A tu sa lúčim aj ja. Snáď tá moja Potvora nebude už viackrát trepať nič zavádzajúce a nebudem ju musieť opravovať. Pekný zvyšok dňa a s kŕmením nakladajte uvážene. 

Redakcia Vášeň v tebe.

Súvisiace články:

Taaaak strašne chýbate … legenda o dúhovom moste musí byť pravda!

Som Baška a tu budem mať svoj pravidelný stĺpček