Tanečník Tomáš Surovec, brat Ivany Gáborík, sa pred niekoľkými rokmi stal mediálne známym takmer z jedného dňa na druhý.
Svoju slávu si nesmierne užíval, ale postupom času to prehodnotil. Jeho kroky smerovali cez rôzne premostenia až k viere.
Svoj príbeh na ceste k Bohu a manželke, s ktorou sa už tešia z 2-ročného synčeka zverejnil na portáli Môj príbeh.
„Pamätám si dni kedy moje srdce kričalo po zmene a moja hlava mala veľa dôvodov a vysvetlení pre ‚úspešný‘ život mladého muža, ktorý je dnes zovšadiaľ propagovaný. Úspech v práci, kariéra, dostatok peňazí, drahé auto, najnovší telefón, sláva a zábava,“ vysvetlil Tomáš v úvode svojho príbehu.
„Týmto hodnotám som ako čerstvý absolvent univerzity uveril a vybral sa cestou finančného poradcu. Aj napriek tomu, že som po čase začal tento ideál napĺňať cítil som kdesi vnútri mojej duše samotu, izolovanosť a smútok. Pamätám si ako som si kúpil CD Michaela Jacksona a počúval jeho skladby, aby som našiel v sebe aspoň kúsok života a emócii. Bolo to zvláštne, na oko som mal všetko a chýbala mi radosť, taká ozajstná,“ dodal.
Tomáš sa stal známym najmä prostredníctvom relácie Let’s Dance, v ktorých tancoval s Petrou Polnišovou, Alenou Heribanovou a Michaelou Čobejovou, po ktorej boku získal v roku 2008 titul Kráľ tanečného parketu.
„Po Let´s Dance som si povedal, že najväčší prúser je, keď celebrity si myslia, že sa naučia tancovať a keď tanečník si myslí, že je celebrita,“ uviedol s odstupom času.
„Čím viac úspechu prichádzalo, tým viac som cítil, akú prázdnotu v sebe mám,“ prezradil tiež tanečník.
Súčasťou Tomášovho života sa stala aj ezoterika
Pocit prázdnoty ho nasmeroval k ezoterike. „A ako to asi býva, ľahšia cesta je k ezoterike, pretože väčšinou prináša zaručené metódy, zdanlivo nás neobmedzuje a prináša pocit, že všetko je len v našich rukách, poprípade myšlienkach a všetko čo chceme sa naplní, len musíme chcieť,“ vysvetlil Tomáš.
Skončil s náramkom na ruke, ktorému prvotne ďakoval za pocit, že všetko ide ľahšie. Keď sa mu počas jednej noci náramok roztrhol, začal rozmýšľať či je vôbec slobodný.
„Počkať je toto vlastne slobodné? Môže závisieť pekný deň od nejakej veci?“ išlo mi hlavou a pokračovalo to: „Som slobodný, keď verím ľuďom, ktorí svoje šťastie v živote často nevedia nájsť? Veď keď vidím číslo a hľadám čo znamená som v zajatí významu čísla.“
Kolega Dominik
Tomáš nechcel touto cestou viac kráčať, lebo si uvedomoval, že ho to zošnurovalo ešte viac. „Ani som nevedel čo ďalej na ceste za pravdivým šťastím,“ vysvetlil.
Prišla však cesta na firemný večierok a on sa počas nej rozprával so svojim kolegom Dominikom o Bohu.
„Dominika som vždy považoval za férového a dobrého človeka, nikdy ma nesklamal. Nepresviedčal ma, nebol na mňa nahnevaný (aj keď som bol po uši na druhej strane), netlačil na mňa a v tom bola tá sila. Išiel z neho pokoj, pokora a cítil som, že mi chce skutočne pomôcť. Bol to zvláštny pocit vďaka ktorému som začal vidieť svetlo na konci tunela. Z tejto cesty som odchádzal povzbudený a odhodlaný prejsť na opačnú stranu,“ uviedol Tomáš Surovec vo svojom príbehu.
Aj keď prvotne prišiel akýsi vzdor, postupne začal tanečník navštevovať sväté omše. Uvedomil si, že sa odstrihol od života, lásky a príliš veľa pozornosti venoval sám sebe.
„Nebol som tak súčasťou života, nevidel som čo sa deje okolo, ako sa majú iní. A radosť, šťastie prinášajú práve tie maličkosti, skutky láska medzi nami a nielen medzi ľuďmi ale aj prírodou a všetkým živým,“ vysvetlil.
Zmeny v jeho živote vyvolali túžbu dať sa pokrstiť. Krst, sväté prijímanie a birmovku absolvoval v Medzilaborciach.
Postupné zmeny
Postupne sa jeho život začal meniť. Odišiel z finančného poradenstva a začal sa viac venovať tanečnej škole v Nitre. Učeniu tanca, detí a dospelých.
Začal sa tiež modliť za svoju budúcu manželku. Po dvoch rokoch modlitieb spoznal Ninku.
„Spoznal som moju úžasnú Ninku, ale tak, že ak by som sa snažil to celé naplánovať nebola by šanca, že by sme sa my dvaja niekedy stretli. Žiadny spoločný kamarát, záujmy, mesto. A predsa nás dal Boh dokopy,“ napísal úprimne Tomáš.
Dodal, že Ninka nebola veriaca aj keď celý život mala kontakt hlavne s cirkevnými tábormi, kde robievala v lete animátorku. Chcela sa však dať pokrstiť a po príprave sa aj tak stalo.
Nasledoval sobáš v kostole a dnes sa už mladý pár teší z 2-ročného synčeka. Tomáš Surovec sa o svoje šťastie delí aj s ľuďmi na sociálnej sieti.
